Nepríjemné a boľavé pľuzgieriky, svrbenie či pálenie. Mnohí z vás to poznajú, a tak štyrikrát do roka sa s tým stretnú. Reč je o herpese.
S vírusom herpes simplex žijú viac ako dve tretiny svetovej populácie pod päťdesiat rokov. Smutnou správou je, že vírus je zatiaľ neliečiteľný. To však môže byť minulosťou.
Vedcom z Northwestern University v USA sa najnovšie podarilo prísť na to, ako sa vlastne herpes simplex dostáva do nervov, kde prespáva aj mesiace či roky, kým sa opäť prejaví vo forme pálivých pľuzgierikov. Svoje zistenia publikovali vo vedeckom magazíne Nature.
Výskumníci naznačujú, že zistenia by mohli pomôcť nasmerovať budúci vývoj dlho potrebných vakcín proti najbežnejšiemu typu herpesu HSV-1, ktorý sa prenáša slinami a jeho blízkemu príbuznému HSV-2, ktorý sa prenáša pohlavným stykom alebo z matky na dieťa.
Herpes môže byť v niektorých prípadoch veľmi nebezpečný
Vírus ma veľmi rafinovaný spôsob, ako sa dostať do buniek, kde dokáže hibernovať. Ak je už v bunkách, stačí menší stimul v podobe choroby, stresu, menštruácie či únavy a prejaví sa vo forme pľuzgierikov naplnených tekutinou.
Herpes HSV-1 sa objaví zväčša na hornej pere, ale môže to byť aj na brade, nose či líci. Je sprevádzaný nepríjemným svrbením a pálením. Miesto vzniku oparu najprv opuchne, sčervenie, následne vzniknú priehľadné pľuzgieriky, ktoré prasknú, začnú mokvať. Neskôr zhnednú, vysušia sa a vznikne chrasta, ktorá odpadne do 7 až 10 dní. Mnohým ľuďom sa však pravidelne vracia, zhruba 4-krát za rok.
Hoci niektorí infikovaní jedinci nemusia nikdy zažiť opar, pre iných môže byť veľmi nebezpečný, môže dokonca spôsobiť slepotu alebo ohrozujúcu encefalitídu.
Vírus herpes simplex typu 1 je podľa nedávnych zistení vedcov z Manchesterskej univerzity aj hlavnou príčinou vzniku Alzheimerovej choroby. Preto sa vedci už dlhé roky snažia objaviť liek či vakcínu proti vírusom herpes simplex. Zatiaľ však žiadna forma nákazy vírusom nie je liečiteľná.
Prefíkaný vírus - zlodej
Nanešťastie, vírus herpesu je mimoriadne prefíkaný. Nová štúdia ozrejmuje, ako sa vírusu darí dostať do nervových buniek, kde prespáva. Píše Science Alert.
Vystavuje sa nášmu imunitnému systému veľmi krátku dobu predtým, než vloží svoju DNA do našich periférnych nervových buniek. „Preprogramuje bunky, aby sa stali továrňou na vírusy.“ hovorí imunológ Gregory Smith z Northwesternskej univerzity. Ukazuje sa, že dôležitú úlohu zohráva proteín kódovaný vírusom nazývaný pUL36.
Skoršie výskumy zistili, že tento proteín sa dokáže zafixovať na molekulách dyneínu a kinezínu, čo sú malé biologické motory. Každý však môže cestovať iba jednym smerom. Dyneín smerom k centrozómu, kinezín smerom od neho.
Herpes teda preniká zvnútra každej bunky, ktorú napadne a to tak, že „naskočí“ na dyneín a „odvezie” sa po dráhe bunky až do centra. Herpes sa však potrebuje dostať ešte ďalej - až do jadra neurónu. Vtedy vytiahne proteín kinezín, ktorý ukradol bunkám sliznice ešte na začiatku svojej cesty. Kinezín dopraví vírus priamo do jadra, kde zapracuje svoj genetický kód.
Prelomový výskum
Pozorovania odhalili, že táto cesta nie je náhodná, ale vírus bol schopný podniknúť cestu na perifériu bunky, čiže vykonával cestu, ktorá nie je vysvetliteľná samotnou fixáciou na dyneín. Aj keď sa nám nervová bunka nemusí zdať veľká, pre vírus, ktorý sa prediera vláknami bunkovej siete, je to zdĺhavá cesta. Podľa Smitha vírusu trvá aj osem hodín, kým prejde z konca neurónu do jeho centra.
Tento výskum je prielomový v tom, že bolo prvýkrát pozorované, ako vírus premieňa proteín, aby mu pomohol pokračovať v infekcii. To je významný objav, ktorý by vedcom mohol pomôcť lepšie pochopiť fungovanie herpesu. „Keď sme prišli na to, ako vírus toto všetko robí, teraz môžeme uvažovať nad tým, ako mu túto schopnosťvziať. Ak dokážeme zabrániť tomu, aby sa asimiloval kinezín, mali by sme vírus, ktorý nedokáže infikovať nervový systém. A potom máme kandidáta na preventívnu vakcínu,” uzatvára Smith.
