Stromovým druhom pritom obzvlášť hrozilo vyhynutie, v dôsledku globálneho odlesňovania spôsobeného požiarmi, ktoré vyvolal dopad asteroidu.
Štúdia pomocou počítačových modelov, fosílnych záznamov a informácií od žijúcich cicavcov odhalila, že väčšina stromových cicavcov, ktoré prežili, sa nespoliehala na stromy, ale naopak ich opustením si dokázali zachovať vlastnú existenciu. Patrili medzi nich aj predkovia ľudí.
Táto udalosť sa mala odohrať medzi obdobím kriedy a starších treťohôr a významne prispela vo formovaní ranej evolúcie a diverzifikácie cicavcov. Píše Cornell Chronicle.
,,Jedno možné vysvetlenie toho, ako primáty prežili koniec kriedy a vstúpili do obdobia treťohôr, napriek tomu, že boli stromové, je flexibilita ich správania,“ hovorí vedec Jonathan Hughes.
Jeho štúdia „Ekologická selektivita a vývoj preferencií cicavčích substrátov počas ranných treťohôr“ bola nedávno publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Ecology and Evolution.
„Najstaršie cicavce sa objavili zhruba pred 300 miliónmi rokov a mohli sa diverzifikovať v tandeme s expanziou kvitnúcich rastlín asi 20 miliónov rokov pred začiatkom treťohôr. Keď asteroid zasiahol, mnohé z týchto cicavčích línií vymreli,“ povedal Hughes.
Koncom kriedy došlo k masívnemu vyhynutiu väčšiny morských (amonity, belemnity), ale aj suchozemských (dinosaury) živočíšnych druhov. Preživšie cicavce a vtáky využili voľný priestor a začali sa hromadne rozširovať na zemskom povrchu.
„Cicavce, ktoré prežili, sa zároveň diverzifikovali do všetkých nových ekologických medzier, ktoré sa otvorili po vyhynutí dinosaurov a iných druhov," dodáva vedec.
Fosílie cicavcov z ranných treťohôr sú veľmi vzácne a je ťažké ich použiť na interpretáciu preferencie biotopov zvierat. Vedci porovnávali informácie od žijúcich cicavcov s dostupnými fosíliami, aby pomohli poskytnúť ďalší kontext pre výsledky štúdie.
