Poď s nami aspoň prstom na mape na ostrov, na ktorom sa zdá, že sa zastavil čas už pred miliónmi rokov. Tento ostrov nesie názov Sokotra, leží v Arabskom mori a vyzerá akoby vyšiel spod štetca Dalího a niekto ho zrazu priviedol k životu. Niekomu inému môže pripadať, že bol špeciálne vytvorený filmovými producentami ako kulisa sci-fi filmu, ktorý sa nachádza miliardy svetelných rokov od Zeme. Môže za to nezvyčajná fauna a flóra a jeho izolovanosť od zvyšku „sveta“.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sokotra je súčasťou súostrovia s rovnomenným názvom. Hoci patrí politicky nestabilnému Jemenu ležiacemu na arabskom polostrove, ktorý sa už niekoľko rokov zmieta vo vojne, geologicky nadväzuje na Africký roh, ktorý je tiež jeho najbližšou väčšou pevninou, a je teda z fyzickogeografického pohľadu považovaný za súčasť Afriky.
Pri pohľade na nádherné fotky ostrova sa asi nebudeš čudovať, že mnohí turisti, ktorí ostrov navštívili, tvrdia, že miestami mali pocit, že niekde spoza kríkov vyskočí dinosaurus. Môže za to už spomínaná fauna a flóra, ktorá sa tu po stáročia vyvíjala samostatne.
Raj pre botanikov
Uprostred karmínovo červených pláží a krištáľovo bielych piesočných dún sa na spálenom skalnatom povrchu ostrova rozprestiera nádherná príroda, pre ktorú sú typické mnohé endemity, či už z rastlinnej, alebo živočíšnej ríše.
37 percent druhov rastlín Sokotry, 90 percent druhov plazov a 95 percent druhov suchozemských mäkkýšov sa nevyskytuje nikde inde na svete.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Niektoré zo starobylých rastlín majú aj 20 miliónov rokov a dávajú ostrovu sureálny vzhľad. Najznámejší z nich, dračinec rumelkový, má pomerne zvláštny vzhľad s hríbovou korunou. Domorodci ho pre farbu miazgy a živice nazývajú „dračí strom“. Je popretkávaný mnohými legendami. Jedna z nich hovorí, že dračince vznikli po smrti draka menom Ladon. Z jeho prebodnutého tela sa dostalo na zem niekoľko kvapiek a na tých miestach vyrástli nové stromy, ktoré dovtedy nikto nevidel.
Živicu stromu domorodci pre jej liečebné a dezinfekčné účinky používajú už od staroveku ako stimulant a abortívum. Korene stromu obsahujú živicu, ktorá sa používa na prípravu kloktadla. Jeho korene sa používajú pri reumatizme, listy slúžia ako liečivo znižujúce plynatosť.
Dračia krv sa už od staroveku používa aj ako farbivo. Boli ňou nafarbené napríklad slávne Stradivariho husle. Dodnes sa používa v alternatívnej medicíne.
Ostrov zdobia aj extrémne vzácne sukulenty Dorstenia gigas, často nazývané Sokotrské figy, ktoré vyzerajú ako miniatúrne baobaby, rovnako ako Adenium Obesum - púštne ruže s krásnymi ružovými kvetmi.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sokotru ohrozuje globálne otepľovanie
Ostrov dlhý len 132 km a široký 50 km je domovom viac ako 50-tisíc obyvateľov. Zostal relatívne nedotknutý krviprelievaním občianskej vojny, ktorá zúri na pevnine. V roku 2008 ho UNESCO vymenovalo za miesto svetového dedičstva a označilo za jednu z „najbohatších a najrozmanitejších“ biodiverzít na svete.
Jeho obyvatelia sú s prírodou odjakživa prepojení. Ctia si všetky dary, ktoré im dáva a často sa venujú bylinkárstvu a výrobe liekov alebo kozmetiky z miestnych zdrojov.
Adnan Ahmed, učiteľ matematiky a sprievodca, ktorého vášňou je slávna flóra a fauna Sokotry, pre France 24 povedal, že stromy nerúbu pre palivo, pretože im prinášajú pravidelné zrážky, ale aj preto, že ich krvavo červená šťava je liečivá. Od stromov sú doslova závislí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vedci a ostrovania však varujú, že stromy do niekoľkých desaťročí zmiznú z povrchu. Dračince, vlajkové lode miestnej biodiverzity, sú decimované stále intenzívnejšími búrkami, ktoré prichádzajú s globálnym otepľovaním, zatiaľ čo nové stromčeky sú rýchlo spasené zväčšujúcimi sa stádami kôz.
„Kozy jedia sadenice, takže mladé stromy sa nachádzajú iba na tvárach útesov na tých najnepristúpenejších miestach,“ povedal Ahmed. Problémom je, že ich reprodukčné obdobie je neuveriteľných 50 rokov.
Ostatné miestne druhy sú rovnako intenzívne zasiahnuté búrkami a nadmerným spásaním, vrátane desiatich endemických druhov kadidlovníka.
Jedna štúdia zistila, že v rokoch 1956 až 2017 klesol počet týchto stromov v tejto oblasti o 78 percent. Veľké zosuvy pôdy spôsobené stratou vegetácie sú dnes preto bežným javom.
Nádejná budúcnosť
Miestni obvyklejšie, ale aj vedci sú rozhodnutí, že ostrov sa nestane len ďalšou prípadovou štúdiou, ako sme prišli o vzácnu prírodu. „Ako ľudia máme šancu to nepokaziť, inak sme sa z iných príkladov obrovského vyhynutia na iných ostrovoch nič nepoučili,“ myslí si belgický biológ Kay Va Van Damme.
„Sokotra je jediným ostrovom na celom svete, kde za posledných 100 rokov nevyhynul žiadny plaz, rastlina ani vták, o ktorom sme vedeli, že bol v ohrození,“ uzatvára.