Vedci najnovšie upozorňujú, že tučniaky žijúce v zajatí síce žijú dlhšie, no z biologického hľadiska starnú rýchlejšie než ich príbuzní vo voľnej prírode, píše portál ScienceAlert.
Výskum publikovaný v Nature Communications priniesol zaujímavý paradox. Keď má zviera neustály prístup k potrave a zároveň oveľa menej prirodzeného pohybu, začnú sa meniť jeho vnútorné rytmy. Narušený môže byť spánok, denný režim aj procesy, ktoré telo udržiavajú v rovnováhe. A tu sa začína zrýchlene biologické starnutie.
Pohodlie nie je vždy výhra
Tučniaky kráľovské vo voľnej prírode rozhodne nežijú jednoduchý život. Dokážu hladovať celé týždne a pri hľadaní potravy absolvujú obrovské vzdialenosti v náročných podmienkach Južného oceánu. Ich telo je nastavené na výkon, adaptáciu a neustále reagovanie na meniace sa prostredie.
V zoologickej záhrade však tento prirodzený režim mizne. Majú menej pohybu, pravidelné kŕmenie, minimum environmentálnych výziev a odlišné mikrobiálne prostredie (a to všetko môže meniť spôsob, akým funguje ich organizmus na bunkovej úrovni).
Jedna zo spoluautoriek štúdie vysvetlila, že tučniak, ktorý má v zoo 15 rokov, môže mať telo porovnateľné s 20-ročným tučniakom vo voľnej prírode. Zároveň však platí, že vďaka ochrane a starostlivosti sa takýto tučniak často dožíva vyššieho veku.
Tučniaky ako zrkadlo moderného človeka
Takéto zistenia sú fascinujúce aj pre nás, ľudí. Tučniaky sa v tomto prípade stali akýmsi modelom moderného západného životného štýlu. Dostupnosť jedla, málo pohybu, komfort, menej prirodzeného zaťaženia tela – to všetko veľmi dobre poznáme aj my.
Skúmať vplyv sedavého života priamo na ľuďoch je komplikované, pretože do hry vstupuje obrovské množstvo ďalších faktorov: financie, stres, alkohol, lieky, kvalita spánku, spoločenské podmienky či zdravotná starostlivosť.
Ako vedci zistili, že starnú rýchlejšie?
Medzinárodný tím vedcov vedený Helsinskou univerzitou skúmal biologický vek tučniakov pomocou vzoriek krvi. Porovnávali 64 jedincov so známym vekom (časť pochádzala z voľnej prírody, časť zo zoologických záhrad v Zürichu a na Tenerife).
Vedci sa zamerali na takzvaný epigenetický vek. Ten nehovorí len o tom, koľko rokov má jedinec „na papieri“, ale o tom, v akom stave sa reálne nachádza jeho telo. Sleduje sa to cez zmeny v DNA, konkrétne cez proces nazývaný metylácia DNA, ktorý ukazuje, ako prostredie a životný štýl vplývajú na fungovanie génov.
Vedci okrem jedla a pohybu upozorňujú aj na ďalšie faktory: menej podnetné prostredie, odlišné sociálne nastavenie či zmenu mikróbov, s ktorými zvieratá prirodzene prichádzajú do kontaktu. Aj to môže ovplyvniť gény spojené s rastom, spracovaním živín, zdravím srdca, bunkovou obnovou či celkovou fyzickou kondíciou.
A predsa žijú dlhšie
Analýza, do ktorej vedci zahrnuli takmer 1 900 voľne žijúcich tučniakov a vyše 300 jedincov zo zoologických záhrad, ukázala výrazný rozdiel. Vo voľnej prírode bol medián prežitia 13,5 roka. V zoo to bolo približne 21 rokov. A dáva to zmysel – v prírode číhajú predátori, extrémne počasie, hlad aj vyčerpanie, v zoo tieto riziká vo veľkej miere odpadajú.
Asi nie je náhoda, že vedci svoje zistenia prepájajú aj s ľudským životným štýlom. Naše telá milujú pohodlie, no zároveň naň často doplácajú. Prebytok jedla, minimum pohybu a príliš sterilný, komfortný režim nemusia telu robiť dlhodobo dobre.
Aj preto teraz vedci pripravujú ďalší výskum, v ktorom chcú tučniaky motivovať k väčšiemu pohybu a striedmejšiemu kŕmeniu, uzatvára portál.
