Vedci totiž u tamojších žralokov objavili stopy kokaínu, kofeínu aj liekov proti bolesti, upozornil portál ScienceAlert. Ide o ďalší dôkaz, že znečistenie spôsobené človekom preniká už takmer všade.
Výskumníci z Bahám, Brazílie a Čile analyzovali krvné vzorky 85 žralokov ulovených v okolí ostrova Eleuthera, jedného z odľahlejších miest Bahám. U 28 žralokov sa našli stopy rôznych cudzorodých látok: najčastejšie išlo o kofeín, u dvoch jedincov sa však potvrdil aj kokaín. Okrem toho vedci v ich organizmoch zaznamenali aj acetaminofén a diklofenak, teda lieky proti bolesti.
Odkiaľ sa kokaín dostal k žralokom
Pravdepodobnejšie než to, že by žraloky drogy cielene vyhľadávali, je, že sa k nim dostali náhodou. Tieto predátory totiž často skúmajú predmety uhryznutím, a tak sa mohli dostať aj k balíčkom kokaínu, ktoré skončili vo vode.
Ešte pravdepodobnejším vysvetlením je však znečistenie z odpadových vôd. Žraloky boli odchytené v blízkosti obľúbených turistických lokalít a trás výletných lodí. Práve lodná doprava, turizmus a rastúca urbanizácia môžu podľa vedcov prispievať k tomu, že sa do mora dostávajú farmaceutiká, stimulanty aj ďalšie látky, ktoré tam prirodzene nepatria.
Najznepokojujúcejšie na tom celom je to, že ide o tropickú oblasť, ktorú mnohí stále vnímajú ako čistý a takmer panenský kút sveta. Ukazuje sa, že miest, kde by divoké zvieratá mohli uniknúť ľudskému vplyvu, stále viac ubúda...
Zároveň ide o historicky významný nález: je to prvýkrát, čo vedci zaznamenali kofeín u žralokov kdekoľvek na svete, a zároveň prvýkrát, čo sa kokaín našiel u žralokov práve na Bahamách.
Čo to robí so žralokmi, zatiaľ presne nevieme
Najväčší problém je, že vedci zatiaľ nevedia úplne presne povedať, aké následky má takáto kontaminácia na zdravie morských živočíchov (prvé výsledky však naznačujú, že to nemusí byť zanedbateľné).
Výskumníci sledovali metabolické ukazovatele u skúmaných žralokov a podľa nich môže kontakt s týmito látkami zvyšovať stres aj energetickú záťaž organizmu, aby sa ich telo s cudzími látkami vyrovnalo a zbavilo sa ich. A pri vrcholových predátoroch, akými žraloky sú, to môže mať širšie následky aj pre celý morský ekosystém.
Problém, ktorý sa netýka len Bahám
V posledných rokoch pribúda výskumov, ktoré ukazujú, že lieky, drogy a ďalšie chemické látky sa v prírode objavujú čoraz častejšie. Minuloročná štúdia napríklad upozornila, že výletné lode v Arktíde vypúšťajú do vody antibiotiká, farmaceutické látky a ďalšie zvyšky z ľudskej činnosti. A podobné stopy kokaínu už vedci zaznamenali aj u žralokov pri pobreží Brazílie.
Autori štúdie upozorňujú, že situácia vyžaduje lepšie nakladanie s odpadovými vodami, najmä v oblastiach silno závislých od cestovného ruchu. Zároveň chcú podrobnejšie skúmať, ako tento typ znečistenia vplýva nielen na žraloky, ale aj na ďalšie druhy a celé morské prostredie.
