Výskumníci sa v štúdii z roku 2024 pozreli na návyky viac ako 1 400 ľudí a sledovali, ako často chodia na stolicu, píše portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v Cell Reports Medicine. Zaujímalo ich pritom nielen to, čo účastníci sami uvádzali, ale aj ich genetika, krvné ukazovatele, črevný mikrobióm a ďalšie zdravotné dáta. Ako tento výskum dopadol a koľkokrát denne je zdravé chodiť na „veľkú“?
Keď je stolica príliš zriedkavá alebo príliš častá
Oba extrémy môžu súvisieť s problémami. Ľudia, ktorí mali stolicu len raz či dvakrát do týždňa, spadali do kategórie zápchy. Na opačnom konci boli tí, ktorí mali štyri a viac riedkych stolíc denne, teda hnačku. Najlepšie zdravotné výsledky vychádzali práve pri frekvencii jedna až dve stolice denne.
Vedci zároveň zistili, že menej časté vyprázdňovanie bolo častejšie u žien, mladších ľudí a ľudí s nižším BMI (indexom telesnej hmotnosti). Aj po zohľadnení všetkých týchto rozdielov bolo jasné, že zápcha aj hnačka boli spojené s konkrétnymi zdravotnými rizikami.
Čo sa deje v tele pri zápche?
Ak stolica zostáva v čreve príliš dlho, mikróby najprv spotrebujú vlákninu, ktorú premieňajú na látky prospešné pre organizmus. Keď však vláknina dôjde, začnú spracúvať bielkoviny. A práve tu vzniká problém.
Pri fermentácii bielkovín sa tvoria vedľajšie produkty, ktoré môžu byť pre telo škodlivé. Vedci ich našli aj v krvi ľudí, ktorí trpeli zápchou (medzi nimi bola napríklad aj toxická zlúčenina indoxylsulfát).
Ani hnačka nie je nevinná...
Na opačnej strane spektra sa objavili zas iné varovné signály. Vo vzorkách stolice ľudí s hnačkou sa častejšie nachádzali baktérie, ktoré sa bežne objavujú vo vyšších častiach tráviaceho traktu, a krvné testy u tejto skupiny navyše ukázali aj biomarkery spojené s poškodením pečene.
Aj to naznačuje, že príliš časté vyprázdňovanie nemusí byť len dočasná nepríjemnosť, ale skutočný zdravotný problém.
Návyky sa dajú meniť
Vedci zároveň upozorňujú, že črevný mikrobióm sa môže meniť pomerne rýchlo, a spolu s ním aj to, ako funguje trávenie.
Jedna štúdia z roku 2025 napríklad sledovala ľudí, ktorí kedysi necvičili, no následne začali pravidelne silovo trénovať. Už po ôsmich týždňoch sa u tých najúspešnejších ukázali zmeny v zložení črevných baktérií. Životný štýl môže mať na črevá väčší vplyv, než by sme si mysleli.
Najzdravší ľudia uvádzali tri pomerne jednoduché veci: jedli viac vlákniny, pili viac vody a častejšie sa hýbali. Ich črevný mikrobióm zároveň obsahoval viac baktérií, ktoré pomáhajú fermentovať vlákninu. Dôležité pritom nie je len to, koľko vlákniny zješ, ale aj aké mikróby máš v čreve. Aj preto môžu dvaja ľudia jesť to isté a mať celkom odlišné výsledky.
Samozrejme, každý občas zažíva črevné problémy, táto štúdia sa však nepozerala na výnimočné situácie, ale na bežný každodenný rytmus, ktorý môže signalizovať, že niečo nie je v poriadku.
