Profesor David Hu z Georgia Institute of Technology sa spolu so svojím tímom rozhodol, že túto otázku preskúma naozaj zblízka. Do experimentu zapojil aj študenta Chrisa Zua, ktorý sa stal živou návnadou pre stovku komárov, píše portál Vice.
Zo začiatku to šlo pomerne hladko. Podľa článku si Zuo obliekol sieťovaný ochranný oblek a vošiel do miestnosti plnej komárov. Lenže zakrátko zistil, že slovo „ochranný“ bolo v tomto prípade celkom zveličené... Namiesto bezpečného testu prišli desiatky nepríjemných štípancov a pomerne rýchle konštatovanie, že tento plán nebol až taký dokonalý a bude ho treba vylepšiť. „Štyri minúty sú priveľa,“ odkázal študent.
Keď komár nevidí cieľ, je zmätený
Výskumníci boli nútení zmeniť svoj prístup. Pridali dlhé rukávy, rukavice aj zakrytie tváre a zároveň nasadili špeciálnu technológiu, ktorá dokázala detailne sledovať pohyb komárov vo vzduchu.
Ukázalo sa, že komáre nelietajú až tak chaoticky, ako sa nám môže zdať. Naopak, ich správanie je oveľa premyslenejšie – ba priam strategické. Keď pred sebou nemajú jasný cieľ, pohybujú sa bez väčšieho zámeru. Ak však zbadajú tmavý objekt, začnú okolo neho robiť krátke prieskumné prelety, akoby si overovali, či to naozaj stojí za pozornosť.
Nestačí im však len to, čo vidia. Veľkú rolu hrá aj oxid uhličitý (ktorý vydychujeme). Práve ten komárom signalizuje, že nablízku je živý hostiteľ. Keď sa spojí tmavý vizuálny podnet s CO2, ich správanie sa okamžite zmení: zrazu sa prestanú bezcieľne pohybovať a začnú sa presne zameriavať na človeka.
Pre uľahčenie situácie vedci radšej vymenili študenta za čiernu polystyrénovú guľu, ktorá vypúšťala oxid uhličitý. Aj vďaka tomu dokázali analyzovať približne 20 miliónov letových dráh komárov a vytvoriť model miest, kde sa tento hmyz najčastejšie zhromažďuje. Tento model následne porovnali so správaním komárov okolo skutočného človeka, a fungoval prekvapivo presne.
Vedci sa pomocou podobných experimentov aj extrémnych metód (ako je „nasadenie vlastného tela“) stále usilujú pochopiť, čo tieto tvory k človeku priťahuje, aby sa proti nim dalo bojovať účinnejšie, než sme dokázali doteraz. Repelenty a pasce totiž často nestačia. Ak sa však podarí presne odhaliť, podľa čoho si komáre vyberajú svoju obeť, môže to v budúcnosti pomôcť lepšie chrániť ľudí pred chorobami, ktoré tento nenápadný hmyz šíri.
