Evolúcia a prežitie sú úzko prepojené procesy, pričom základným mechanizmom je prirodzený výber. Ten zabezpečuje, že v populácii prežijú jedince, ktoré sú najlepšie prispôsobené svojmu prostrediu. Prevažnú časť histórie človeka platilo, že o prežití a odovzdaní génov ďalej rozhodovali najmä vonkajšie podmienky. Kto sa vedel lepšie prispôsobiť prostrediu, mal väčšiu šancu prežiť a mať potomkov.
Dnes však žijeme vo svete, v ktorom si mnohé biologické nevýhody dokážeme obísť. Keď ti je zima, zapneš si kúrenie. Keď zle vidíš, pomôžu ti okuliare, šošovky alebo dokonca operácia zraku. Kedysi smrteľné choroby dnes bežne liečime antibiotikami, operáciami či modernou medicínou. To znamená, že tlak na genetické prispôsobenie sa môže byť oveľa slabší než kedysi, píše portál ScienceAlert.
Vedci Tim Waring a Zachary Wood z University of Maine tvrdia, že kultúra dnes problémy rieši tak rýchlo, že genetická evolúcia jednoducho nestíha držať krok.
Kultúra sa možno stala hlavnou silou, ktorá nás formuje
Ľudia sa, samozrejme, stále vyvíjajú. Evolúcia sa nezastavila, príroda na nás stále pôsobí a gény stále zohrávajú dôležitú rolu. No podľa niektorých vedcov už dnes nie sú jediným, a možno ani tým hlavným faktorom.
Čoraz väčší význam má totiž prostredie, ktoré si vytvárame sami. Nie to prírodné, ale to spoločenské: krajina, v ktorej žijeme, úroveň zdravotníctva, prístup k technológiám, kvalita vzdelania aj komunita, ktorá nás obklopuje. To všetko môže mať na náš život väčší vplyv než samotná biologická výbava, s ktorou sa narodíme. A to je veru mimoriadne silná myšlienka. Znamená totiž, že našu budúcnosť možno čoraz viac určuje to, akú spoločnosť sme si vybudovali.
Kultúra ovplyvňovala ľudí aj v minulosti. Napríklad schopnosť tráviť laktózu aj v dospelosti sa pravdepodobne rozvinula v spoločnostiach, kde ľudia chovali dobytok a pili mlieko. Tam, kde sa táto schopnosť hodila, mala väčšiu šancu prežiť.
Aj to je dôkaz, že kultúra a biológia sa navzájom ovplyvňovali už dávno. Rozdiel je v tom, že dnes je tento vplyv omnoho rýchlejší, rozsiahlejší a systematickejší. Technológie totiž neprinášajú len pohodlie, v mnohých prípadoch doslova odstraňujú selekčný tlak, ktorý by kedysi nekompromisne rozhodoval o živote a smrti...
Medicína mení mnohé
Dobrým príkladom sú aj infekčné choroby. Kedysi epidémie formovali populácie brutálnym spôsobom. Tí, ktorí mali väčšiu genetickú odolnosť, mali väčšiu šancu prežiť. Dnes však mnohé choroby liečime alebo im predchádzame natoľko úspešne, že prirodzený výber v tejto oblasti oslabuje. To vôbec neznamená, že medicína predstavuje problém, práve naopak. Znamená to len, že meníme podmienky, v ktorých ľudská evolúcia prebieha.
Niektorí vedci si myslia, že smerujeme k veľkému evolučnému obratu, v ktorom gény prestávajú byť jediným hlavným nástrojom prispôsobenia. Čoraz väčšiu moc má kultúrne dedičstvo – teda všetko, čo sa učíme od ostatných a čo si odovzdávame naprieč generáciami mimo genetiky.
Nové riešenia nevznikajú počas tisícok rokov, ale niekedy v priebehu pár mesiacov či rokov. To, čo príroda upravuje pomaly, človek často vyrieši technológiou takmer okamžite.
Temná stránka?
S týmto pohľadom však prichádzajú aj nepríjemné otázky. Ak nás technológie a medicína čoraz viac chránia pred prirodzeným výberom, nemení sa tým aj samotná dynamika evolúcie? A ak áno, čo to pre nás bude znamenať o stovky či tisíce rokov?
Niektorí vedci tvrdia, že tým, ako oslabujeme tlak prírodného výberu, môžeme zároveň vytvárať závislosť od vlastných vynálezov. Technológie nám pomáhajú tak veľmi, až sa môže stať, že sa bez nich už nezaobídeme. Je to rozhodne veľmi citlivá a kontroverzná téma. Dotýka sa otázok, kde je hranica medzi pomocou človeku a zásahom do jeho biológie.
Odpoveď ale vôbec nemusí spočívať v ďalších technologických zásahoch do tela. Niektorí vedci upozorňujú, že ešte dôležitejšie môže byť to, ako si organizujeme spoločnosť. Silné, spolupracujúce a prispôsobivé komunity môžu byť pre budúcnosť človeka oveľa zásadnejšie, než si pripúšťame. Ak totiž kultúra naozaj preberá hlavnú úlohu, potom nebude rozhodovať len to, aké gény nosíme v sebe, ale aj to, v akom svete žijeme a čo si ako spoločnosť dokážeme odovzdať, uzatvára portál.
