Keď jeho osemročnej fenke menom Rosie diagnostikovali agresívnu rakovinu a štandardná liečba vrátane operácie a chemoterapie nepomohla, rozhodol sa vziať veci do vlastných rúk. S pomocou AI nástrojov a vedcov z Univerzity Nového Južného Walesu vytvoril mRNA vakcínu šitú na mieru, ktorá výrazne zmenšila väčšinu nádorov a zlepšila kvalitu života zvieraťa, informuje portál iDnes.
Rosie je kríženec stafordšírskeho bulteriéra a šarpeja a Paul Conyngham ju adoptoval v roku 2019 z útulku. Keď na nádor na pravej zadnej nohe nezaberala štandardná liečba, rozhodol sa využiť umelú inteligenciu.
Sám síce nemá medicínske vzdelanie, no má 17 rokov praxe ako dátový inžinier v oblasti strojového učenia. Okrem iného bol riaditeľom Austrálskej asociácie pre dátovú vedu. Cestu za liekom pre svoju fenku začal otázkou pre ChatGPT, ktorý mu pomohol zorientovať sa v možnostiach imunoterapie a nasmeroval ho na genomické centrum univerzity.
DNA nádoru analyzovali a vakcínu vyvinuli za necelé dva mesiace
Následne nechal sekvenovať DNA nádorov svojej fenky a s využitím nástroja AlphaFold analyzoval mutované proteíny, ktoré by mohli byť cieľom liečby.
mRNA vakcína funguje tak, že telu dodá genetickú informáciu, podľa ktorej si samo vytvorí bielkoviny typické pre nádor, a imunitný systém sa ich naučí rozpoznávať a napádať.
Keď sa nepodarilo získať vhodný liek od farmaceutickej firmy, spojil sa s tímom okolo profesora Palla Thordarsona z tamojšieho RNA inštitútu. Ten na základe dodaných dát vyvinul personalizovanú mRNA vakcínu za menej než dva mesiace. Podľa vedcov ide o vôbec prvý prípad, keď bola takto individuálne navrhnutá vakcína použitá u psa.
Rosie dostala prvú dávku vlani v decembri a posilňujúcu injekciu vo februári. Výsledky sa dostavili pomerne rýchlo: väčšina nádorov sa výrazne zmenšila, hoci úplne nezmizli. „Začiatkom decembra bola bez energie, dnes zase behá a naháňa králiky,“ opísal majiteľ s tým, že liečba fenke predĺžila život a výrazne zlepšila jeho kvalitu.
Podľa profesora Thordarsona prípad ukazuje, že personalizovaná medicína môže byť s pomocou moderných technológií nielen účinná, ale aj rýchla. Zároveň naznačuje širší potenciál: podobné postupy by v budúcnosti mohli pomáhať aj ľuďom alebo pri liečbe ďalších ochorení.
Výskumníci teraz skúmajú, prečo časť nádorov na terapiu nereagovala, a nevylučujú vývoj ďalšej, upravenej vakcíny.
Na prípad upozornil okrem iného magazín Newsweek, podľa ktorého môže ísť o významný posun v oblasti využitia umelej inteligencie v medicíne.
O tom, ako sa fenke Rosie darí, informuje Paul Conyngham na svojom účte na LinkedIn. „Veľa ľudí sa ma pýta, či sa to dá urobiť aj pre ich psov alebo aj pre ľudí,“ uvádza na svojom profile. Záujemcom o zapojenie do projektu ponúka formulár, ktorý môžu vyplniť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
