No nová štúdia ukazuje niečo ešte desivejšie: stačí menej plastu, než je veľkosť troch cukrových kociek, aby to zabilo vtáky ako napríklad alky bielobradé, upozorňuje portál ScienceAlert.
„Hranica je oveľa menšia, než sme čakali,“ hovorí Erin Murphy, výskumníčka z organizácie Ocean Conservancy, ktorá stála za celým projektom.
Najväčšia analýza svojho druhu
Vedci preskúmali pitvy viac ako 10-tisíc živočíchov z celého sveta. Všetky mali známu príčinu smrti aj údaje o tom, koľko plastu skonzumovali. Tieto zvieratá sa našli najčastejšie na brehoch pláží alebo sa nešťastnou náhodou zachytili do rybárskych sietí.
Na základe štúdie vznikol detailný model, ktorý ukazuje, pri akej dávke plastu sa riziko smrti dramaticky zvyšuje a ktoré typy plastu sú pre ktoré zvieratá najnebezpečnejšie.
Morské vtáky, korytnačky aj veľryby
Vedci zistili, že:
- morské vtáky najviac trpia po konzumácii gumy a tvrdých plastov – už šesť kúskov menších než hrášok znamená 90 % riziko úhynu
- morské korytnačky ohrozujú hlavne mäkké plasty, napríklad tašky
- morské cicavce sú extrémne ohrozené okrem iného aj rybárskou výstrojou – v jednej veľrybe našli dokonca vedro s objemom tri galóny
A aby toho nebolo málo, polovica všetkých skúmaných zvierat patrila k ohrozeným druhom.
Plasty sú existenčnou hrozbou. A toto je len špička ľadovca. Murphy hovorí jasne: „Potrebujeme znížiť produkciu plastov, zlepšiť recykláciu a odstrániť to, čo sme už do oceánov vypustili.“
Štúdia sa pritom zamerala „len“ na akútne úmrtia spôsobené poškodením tráviaceho traktu.
Nezahŕňa napríklad:
- dlhodobé účinky chemikálií z plastov,
- mikroplasty v tkanivách,
- ani riziko zapletenia sa do odpadu.
To znamená, že skutočný problém je ešte väčší než namerané dáta.
Oceánografka Kara Lavender-Law zo Sea Education Association označila štúdiu za „pozoruhodnú“ a dodala, že ide o najsystematickejší pohľad na dáta, aký doteraz máme.
Plasty nezmiznú samé
Podľa OECD sa v roku 2019 dostalo do riek, jazier a oceánov šesť miliónov ton plastov. Medzitým sa pozornosť svetu otočila k mikro- a nanoplastom, ktoré vedci našli už aj v ľudskom tele.
Lavender-Law však upozorňuje: „To, že riešime mikroplasty, neznamená, že veľké kusy plastov prestali byť obrovským problémom pre (veľké) zvieratá.“
Táto štúdia je jasnou pripomienkou toho, že plastová kríza má mnoho vrstiev... a každá z nich je pre naše životné prostredie rovnako vážna.