Podľa denníka Express výskumy naznačujú, že častá prokrastinácia môže súvisieť s nízkym sebavedomím a inými duševnými ťažkosťami. Ak sa z nej stane pravidlo, odborníci odporúčajú poradiť sa s psychológom alebo terapeutom, informuje portál Unilad.
„Prokrastinačné správanie môže byť varovným signálom pre rodičov, že ich dieťa trpí nízkym sebavedomím,“ hovorí Fiona Yassin, uznávaná odborníčka z The Wave Clinic.
Začarovaný kruh pochybností
Najnovšie výskumy ukázali, že prokrastinácia a pochybnosti o sebe idú ruka v ruke – a často sa navzájom posilňujú.
„Tínedžeri s nízkym sebavedomím môžu mať menšiu vieru vo svoje schopnosti dokončiť úlohu, a preto sa jej radšej vyhnú,“ vysvetľuje Yassin.
Podľa nej k prokrastinácii prispieva aj nízka motivácia a sebahodnotenie, ktoré sú s nízkym sebavedomím úzko prepojené. Zároveň však platí aj opačne – prokrastinácia môže znižovať sebavedomie. „Ak mladý človek kvôli odkladaniu zlyháva v škole, ľahko nadobudne pocit, že nie je dosť dobrý,“ dodáva odborníčka.
Z lenivosti problém
Odkladanie úloh – či už ide o domáce práce, školské povinnosti alebo len obyčajné upratanie izby – môže mať dlhodobý vplyv na psychické aj fyzické zdravie tínedžera.
„Negatívne emócie, ktoré s tým súvisia, ešte viac poškodzujú sebavedomie a vytvárajú začarovaný kruh nízkej sebaúcty a odkladania povinností,“ upozorňuje Yassin.
Dobrou správou však je, že sa s tým dá pracovať. Podľa Yassin môže pomôcť terapia – a niekedy aj tá rodinná. „Prokrastináciu často poháňa tlak zo strany rodičov alebo vysoké očakávania, ktoré v deťoch vyvolávajú úzkosť a stres,“ vysvetľuje.
Rodinná terapia či skupinové sedenia môžu pomôcť nastaviť zdravé vzťahy, posilniť sebavedomie aj sebakontrolu a spracovať detstvo alebo neisté vzťahy, ktoré k odkladaniu môžu prispievať.