Tím odborníkov vedený Cyprienom Mureauom z Univerzity v Montpellier si zobral pod lupu viac ako 81-tisíc meraní zvieracích pozostatkov z 311 archeologických lokalít vo Francúzsku. Výsledok? Domáce druhy narastali, divé chradli. A to najmä za posledné tisícročie – v čase, keď ľudia masívne rozvíjali poľnohospodárstvo a stavali mestá, informuje portál ScienceAlert na základe štúdie, ktorá bola publikovaná v PNAS.
Divoké zvieratá postupne strácajú priestor, potravu a navyše čelia nadmernému lovu, čo znamená menej zdrojov a výsledkom je menší vzrast. Naopak, domáce zvieratá cielene šľachtíme tak, aby boli väčšie – ovca poskytne viac vlny, krava viac mäsa a sliepka viac vajec. Domestikované sliepky dnes tvoria viac než trojnásobok biomasy všetkých divých vtákov dokopy.
Nie je to len o hospodárskych zvieratách
Podobné zmeny vidieť aj inde: alky bielobradé sa zmenšujú, lastovičkám útesovým sa skracujú krídla, ryby sú dnes o 20 % menšie a žijú kratšie – a to všetko kvôli nadmernému rybolovu.
Evolúcia beží ďalej, ale tempo a smer určujeme často my. Problém je, že krátkodobo nám to môže vyhovovať, no dlhodobo si sami podkopávame pôdu pod nohami. Štúdia z roku 2021 ukázala, že druhy, ktoré nám neprinášajú priamy úžitok, sú často tie najdôležitejšie pre udržiavanie stability ekosystémov – a práve túto stabilitu potrebujú druhy, na ktorých priamo závisíme, aby mohli existovať ďalej.
Áno, dokonca aj parazity majú svoje miesto na zemi a rovnováhu narušujeme, keď im nedovolíme existovať.
Odkaz je jasný: ľudská činnosť mení zvieratá rýchlejšie, než by to urobila samotná príroda. Otázka je, či sa vieme poučiť a začať brať prírodu ako partnera – nie ako zásobáreň, ktorú môžeme bez následkov vykorisťovať.