Hudba je pre mnohých z nás neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, no spôsob, akým ju dnes počúvame, sa od pôvodných záznamov výrazne líši. Vo väčšine prípadov ide o takzvaný komprimovaný zvuk – súbor je zmenšený pomocou digitálnych algoritmov, ktoré odstraňujú údaje považované za „nepočuteľné“. Tým sa znižuje kvalita zvuku, no zároveň sa šetrí miesto a dáta pri streamovaní.
Práve tento fenomén sa rozhodol podrobiť vedeckému skúmaniu tím vo Francúzsku. Do experimentu zaradili štyri morčatá, ktoré umiestnili do tichej miestnosti a pustili im piesne Adele – konkrétne hit „I Miss You“ – v dvoch verziách: komprimovanej a nekomprimovanej. Skladba, dlhá takmer šesť minút, sa opakovala počas štyroch hodín, čo znamená, že zvieratá ju počuli približne 41-krát za sebou.
Hudba bola prehrávaná na hlasitosť porovnateľnú s rockovým koncertom (okolo 102 decibelov), pričom ani na chvíľu neklesla pod vysokú úroveň zvukovej energie. Po skončení experimentu výskumníci testovali zdravie vnútorného ucha, konkrétne štruktúru zvanú slimák, ktorá je zodpovedná za spracovanie zvukov a citlivá na poškodenia spôsobujúce stratu sluchu.
Zatiaľ čo všetky morčatá utrpeli dočasné zhoršenie sluchu, u tých vystavených komprimovanému zvuku sa prejavili trvalejšie a vážnejšie poškodenia stapedius svalu – dôležitého svalčeka v strede ucha, ktorý pomáha regulovať intenzitu zvuku.
Na rozdiel od nich sa morčatá, ktoré počúvali nekomprimovanú hudbu, po pár dňoch úplne zotavili.
Výsledky tejto štúdie upozorňujú na to, že spôsob, akým dnes počúvame hudbu, môže mať vážne dôsledky na naše zdravie. Kým kvalitnejší a nekomprimovaný zvuk je pre uši šetrnejší, časté vystavenie hlasnému a komprimovanému zvuku by mohlo viesť k dlhodobým problémom so sluchom.