Na základe teoretickej fyziky sa ukazuje, že cestovanie v čase môže byť možné, aj keď rozhodne nejde o zázraky, ako vidíme v kultových sci-fi filmoch. V skutočnosti je najbližší spôsob, ako by sa to mohlo uskutočniť, oveľa menej vzrušujúci, no stále fascinujúci, píše portál LadBible.
Ako funguje cestovanie v čase podľa vedy?
Všetko začína teóriou špeciálnej relativity Alberta Einsteina, ktorá tvrdí, že rýchlosť, s akou plynú sekundy, závisí od rýchlosti, akou sa pohybuješ. Čím rýchlejšie cestuješ, tým pomalšie vnímaš plynutie času.
Tento koncept bol testovaný v roku 1971 vedcami Josephom Hafelom a Richardom Keatingom. Na to, aby ho overili, umiestnili na dve rôzne lietadlá štyri atómové hodiny. Jedno lietadlo letelo proti rotácii Zeme, druhé s ňou. Po návrate na Zem sa ukázalo, že hodiny na lietadle letiacom proti rotácii stratili asi 59 nanosekúnd, zatiaľ čo hodiny na lietadle letiacom s rotáciou Zeme získali približne 273 nanosekúnd. Tieto hodiny teda zažili časovú dilatáciu, čo je v podstate cestovanie v čase.
Čo znamená cestovanie v čase pre astronautov?
Teóriu časovej dilatácie môžeme pozorovať aj u astronautov, ktorí strávia dlhší čas na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Americký astronaut Scott Kelly sa vrátil na Zem o niečo mladší ako jeho dvojča Mark, pretože počas svojej misie na orbite sa pohyboval veľmi vysokou rýchlosťou a teda zažíval pomalšie plynutie času.
Aj keď cestovanie v čase podľa skutočných vedeckých zásad nie je také vzrušujúce ako vo filmoch, stále ide o fascinujúci fenomén, ktorý sa ukazuje ako reálny.