Rastúce hory plastového odpadu sa hromadia v najchudobnejších krajinách sveta. Výhodná nízka cena za recykláciu však spôsobuje, že niektoré krajiny dovážajú oveľa viac plastového odpadu, než dokážu spracovať, uvádza The Conversation.
Lacné recyklovanie v rozvojových krajinách
S plastmi odosielanými na recykláciu by sa malo zaobchádzať sociálne a environmentálne najzodpovednejším spôsobom. Krajiny s vysokými príjmami, ktoré vyvážajú odpad do chudobnejších krajín na lacnú recykláciu, tak robia bez záruk, že existuje infraštruktúra na nakladanie s týmto odpadom tam, kde končí.
Výsledkom je únik odpadu do životného prostredia a toxické plasty blokujúce odvodňovacie kanály a spôsobujúce záplavy. Časť z nich sa spaľuje vonku, čo so sebou prináša riziká pre zdravie pracovníkov, ale aj životné prostredie. Títo pracovníci v sektore neformálneho odpadu zbierajú, triedia a predávajú recyklovateľné materiály a vykonávajú až 60 percent celosvetovej recyklácie. Zberatelia odpadu majú zlý zdravotný stav, nízke platy a často pracujú v podmienkach, ktoré by v 21. storočí nemali existovať.
Neefektívne spracovanie odpadu
Problémy spôsobuje aj samotný proces recyklácie. Nová správa Greenpeace a International Pollutants Elimination Network odhalila, ako plasty, ktoré prichádzajú do styku s toxickými chemikáliami, ako sú spomaľovače horenia, môžu kontaminovať proces recyklácie šírením týchto toxínov. Ďalšia nedávna štúdia ukázala, že recyklačné zariadenia môžu každoročne uvoľniť do životného prostredia stovky ton mikroplastov.
Len šesť až deväť percent všetkých plastov, ktoré boli kedy vyrobené, bolo poslaných na recykláciu. Hoci sa plasty a iný odpad vo väčšine krajín zhromažďujú na recykláciu, množstvo materiálu, ktoré sa prerába na rovnaké alebo podobné produkty, je extrémne nízke. Len dve percentá plastového odpadu sa recyklujú v uzavretom okruhu a nepremenia sa na niečo menej kvalitné, čo sa nazýva downcycling.
Recyklácia totiž nemôže úplne nahradiť pôvodný materiál, pretože sa niektoré plasty dajú recyklovať iba dvakrát, kým stratia potrebné vlastnosti, a preto väčšina recyklácie vedie k znehodnotenému materiálu, ktorý nemožno použiť na rovnaký účel.
Možné riešenia
Udržateľnejšie opatrenia, ktoré by predchádzali zvyšovaniu plastového odpadu by sa mali aplikovať už v skorších štádiách životného cyklu plastového výrobku. Možnými alternatívami je samotné zníženie množstva plastov, ktoré sa v konečnom dôsledku vyrobí, opätovné použitie toho, čo existuje, a prípadne nahradenie plastov alternatívnymi materiálmi.
Jedným z riešení sú globálne limity na výrobu plastov. Tie by mohli obmedziť ich použitie na opakovane použiteľné produkty a obaly, čím by sa znížil tlak na recyklačné systémy.
Opätovné používanie plastov, ktoré už máš, znižuje množstvo nových produktov a obalov, ktoré je potrebné vyrobiť a automaticky aj množstvo odpadu. Každý rok sa napríklad na celom svete použije približne 250 miliárd jednorazových kávových šálok. Naradenia o opakovane použiteľných pohároch a fľašiach by však toto číslo mohlo radikálne zmenšiť.
Odhaduje sa, že skutočné náklady na výrobu, distribúciu a likvidáciu plastov sú viac ako desaťkrát vyššie ako to, čo zákazník zaplatí. Aj preto by mohlo byť ďalším riešením hľadať alternatívne, možno lepšie recyklovateľné materiáli ako sú kovy, sklo alebo papier.
Medzinárodné rokovania
Krajiny, ktoré sa stretli v Paríži na druhom z piatich kôl rokovaní o medzinárodnej zmluve o ukončení znečisťovania plastmi, diskutovali o všetkých oblastiach životného cyklu plastov – od ťažby materiálu až po výrobu, použitie a likvidáciu. Práve zákaz nepotrebných plastov, toxických prísad a vývozu odpadu by mal byť hlavným spolu so schémami na podporu ich opätovného použitia.
