Tieto experimenty sa už dejú. Ich najvýraznejšími tvárami sú vedci Emily Partridge, Marcus Davey a Alan Flake - sú neonatológovia (odvetvie medicíny zaoberajúce sa vývojom novorodencov, pozn. red.), vývojoví fyziológovia a chirurgovia. Všetci pracujú s deťmi, ktoré boli predčasne narodené.
Vývin plodu in vitro (teda mimo tela človeka) sa odborne nazýva ektogenéza. Veda termín používa na opis technológie, ktorá môže umožniť vyvíjanie plodu mimo ľudského tela v umelom/ektogénnom inkubátore, ktorý môže napodobňovať funkcie maternice a simulovať maternicové prostredie, píše sa v štúdii Amel Alghrani.
Prebiehajúce experimenty
Vedcom sa už podaril experiment s jahniatkom, ktoré sa vyvíjalo mimo maternice matky v umelom prostredí, ako môžeš vidieť vo videu nižšie. Jahňa vyzerá spokojne, cez priehľadný vak môžeme vidieť viacero detailov - uši, oči, záhyby na koži, kopýtka... Video zachytáva 111. deň jeho vývoja. Ponorené je v syntetickej tekutine nahrádzajúcej plodovú vodu a pupočnú šnúru má spojenú s trubicami, ktoré vedú do mechanizmu, ktoré mu okysličuje krv. Za 28 dní (odo dňa publikovania videa) bude jahniatko pripravené opustiť umelé lono. Dnes je jahňa už dospelou a zdravou ovcou.
Zábery na niečo takéto sú dychberúce a pripomínajú, že napriek všetkému sa už naozaj nachádzame v 21. storočí. Jahňa však vo vaku nerástlo od počiatku, vedci ho tam vložili z lona matky cisárskym rezom ako náhradu za tehotenstvo. Experimentom sa snažia vedci nájsť spôsobom ako pomôcť predčasne narodeným deťom spôsobom, vďaka ktorému budú môcť pokračovať vo vývine v prirodzenom prostredí.
Tento projekt nesie názov Biobag a do širšieho povedomia sa dostal už v roku 2017 po zverejnení článku vo vedeckom časopise Nature Communications. Písalo sa v ňom, že vedecký tím našiel spôsob ako oplodniť ovčie plody aj mimo tiel matky. Tie plody, ktoré priviedli na svet pomocou novej technológie sa nijako nelíšili od tých, ktoré rástli v maternici.
Taktiež stali za objavom náhradnej placenty - teda orgánu, ktorý je napojený na pupočnú šnúru a má schopnosť odstraňovať oxid uhličitý a dodáva živiny plodu. Krv sa cez umelú placentu pumpuje skrz tlkot srdca plodu rovnako ako je tomu i v biologickej maternici. Vak je naplnený teplou, sterilnou tekutinou, ktorú jahňa dýcha a prehĺta rovnako ako aj ľudský plod.
Aké výhody to prinesie?
Vedcom z univerzity v Cambridge sa podarilo udržať ľudské embryo mimo tela matky naživo po dobu 13 dní, a to pomocou zmesi živín, ktoré simulujú podmienky v maternici, píše sa na denníku The Guardian. Výskum sa zastavil len kvôli tomu, že sa blížil k hranici 14 dní - čo je v Anglicku určené ako hranica, ktorá sa nesmie prekračovať v prípade, ak sa plod nachádza mimo tela matky. To znamená, že jediným limitom, ktorý stoji v ceste pokroku vo výskume, je legislatíva a otázka ľudskej etiky.
Najhlavnejšou výhodou celého výskumu sa javí byť zvýšená šanca zachraňovať životy tých detí, ktoré prichádzajú na svet predčasne alebo pomoc neplodným párom. Umelá maternica by tiež dala možnosti na vlastné dieťa gejským párom alebo transrodovým ľuďom nové možnosti, taktiež by umožňovala mať deti aj starším ľuďom. Umelá maternica predstavuje aj bezpečnejšiu alternatívu pre tehotenstvo tým, ktorí sa javia ako rizikový, čo sa týka tehotenstva tradičnou formou. Deti by to tiež chránilo pred nebezpečnými vonkajšími vplyvmi - smog, alkohol, cigaretový dym, drogy; poskytovalo by plodom optimálny prísun živín, teplotu, pohyb aj zvuk.
Etické otázky
Vďaka novým štúdiám sa vedecké výskumy ohľadne ektogenézy posúvajú ďalej - na medicínske i nemedicínske účely. Očakáva sa, že to prinesie pokrok v oblasti prenatálnej medicíny, zlepšenie neonatálnej intenzívnej starostlivosti a poskytne nové možnosti k ceste biologického rodičovstva, píše sa v štúdii BMC Medical Ethics. Avšak skôr než sa k podobnému výskumu dostanú aj ľudia a ľudské plody, bude nutné najprv zvážiť všetky riziká a otázky s tým spojené. Medzi najkľúčovejšie patria otázky ohľadne prenosu plodu z prostredia maternice do prostredia umelej maternice a teda následného fyzického vplyvu na plod a jeho vývoj. Príchod ektogenézy by taktiež otvoril aj otázku týkajúcu sa potratov.
Pripomína to však trocha aj knihu od Aldousa Huxleyho Prekrásny nový svet. V ňom autor vykreslil budúcnosť, v ktorej sa deti nerodia tradičnou formou, ale na svet im dopomáhajú technológie. Tieto deti sú ešte pred narodeniným predisponované telesne aj mentálne podľa toho, do akej kasty ich umelá inteligencia vyberie. Robotnícke kasty nepotrebujú veľa rozmýšľať, naopak, potrebujú viacej síl, takže prejdú takým procesom vývoja, ktorý kopírujé požiadavky, ktoré na nich spoločnosť kladie. Človek tak stráca akúsi slobodu na sebaurčenie a stáva sa rukojemníkom spoločnosti, ktorá sa väčšmi podobá na mravenisko než na víziu slobodnej budúcnosti.
Zároveň je dôležité sledovať, kto pokladá etické otázky pri takýchto témach. Budú to ženy alebo muži? Lekári? Náboženskí vodcovia? Zamestnávatelia? Poisťovne... Existuje totiž aj riziko, že takáto technológia môže byť zneužitá. Ten kto zaplatí, bude mať právomoc určovať, ktorým smerom sa výskum bude uberať.