Jadro našej planéty sa skladá z vonkajšej vrstvy roztaveného, tekutého kovu a vnútorného jadra z tuhého kovu, ktorého veľkosť predstavuje asi 70 percent veľkosti Mesiaca. Všeobecne sa verí, že sa jadro otáča proti smeru hodinových ručičiek, podobne ako zvyšok našej planéty.
Štúdia, ktorá analyzovala údaje o seizmických vlnách za posledných 60 rokov uskutočnená výskumníkmi z Pekingskej univerzity v Číne však dospela k záveru, že rotácia jadra sa zastavila okolo roku 2009 a potom sa znova spustila v opačnom smere.
„Domnievame sa, že jadro sa vzhľadom k povrchu Zeme otáča jedným smerom a potom druhým, ako hojdačka,“ uviedli pre agentúru AFP autori štúdie Xiaodong Song a Yi Yang. Tento cyklus, kedy sa jadro otáča raz jedným a raz druhým smerom trvá približne 70 rokov. Ich práca je publikovaná v časopise Nature Geoscience.
„Ide o veľmi dômyselnú štúdiu vykonanú vynikajúcimi vedcami, ktorí použili množstvo údajov,“ povedal seizmológ John Vidale. Dodal tiež, že zatiaľ žiaden z existujúcich modelov nedokáže zatiaľ dobre vysvetliť údaje, ktoré sa doposiaľ vedcom podarilo zozbierať.
Terra incognita
Ohľadne zemského jadra existuje stále množstvo neprebádaných teórií a diskusií, pretože o jeho povahe toho vedci veľa nevedia. Jeho výskum je pre našu aktuálnu technológiu stále mimoriadne náročný.
Okraj vonkajšieho jadra sa stretáva so zemským plášťom v hĺbke približne 2 890 kilometrov a predpokladá sa, že toto vonkajšie jadro je tvorené z roztaveného železa a niklu. Vnútorné jadro začína približne 5 tisíc km pod povrchom planéty a predpokladá sa, že je tiež tvorené z podobných prvkov ako vonkajšie, no v dôsledku extrémneho tlaku, sú atómy kovov nútené zhlukovať sa, takže nie sú tekuté.
Rotácia zemského jadra
Kalifornský seizmológ John Vidale minulý rok publikoval štúdiu, ktorá naznačuje, že vnútorné jadro osciluje oveľa rýchlejšie a mení smer približne každých šesť rokov. Toto zistenie má podložené seizmickými údajmi z dvoch jadrových výbuchov z konca 60. a začiatku 70. rokov 20. storočia.
Ďalší geofyzik Hrvoje Tkalcic z Austrálskej národnej univerzity sa domnieva, že cyklus vnútorného jadra je asi 20 až 30 rokov, a nie 70 rokov, ako vraví čínska štúdia v Nature Geoscience.
Vedci z Pekingskej univerzity vo svojom článku tvrdia, že táto oscilácia „sa zhoduje so zmenami v niekoľkých ďalších geofyzikálnych pozorovaniach“, ako je dĺžka dní a zmeny v magnetickom poli Zeme.
„Tieto pozorovania poskytujú dôkazy o dynamických interakciách medzi vrstvami Zeme, od najhlbšieho vnútra po povrch, potenciálne v dôsledku gravitačnej väzby a výmeny momentu hybnosti z jadra a plášťa na povrch,“ píšu. Vedci dúfajú, že táto štúdia bude motivovať aj ďalších výskumníkov k tomu, aby o Zemi uvažovali ako o integrovanom a dynamickom systéme.
