Na blížiacu zimu sa všetky živočíchy pripravujú po svojom. Škrečok poľný hibernuje, veverička si urobí zásoby a množstvo vtákov za teplom a potravou migruje. Piskor a krtko však ostávajú celé zimné obdobie aktívni. Na prežitie nízkych teplôt preto využívajú naozaj špeciálnu schopnosť. Dokážu si totiž zmenšiť mozog.
Nedávno publikovaná vedecká štúdia objavila krtka ako ďalšieho cicavca, ktorému sa sezónne zmenšuje mozog. Ako uvádza iDnes.cz, Dehnelov fenomén bol prvýkrát popísaný v roku 1949 poľským bádateľom Augustom Dehnelom. Pri meraní lebiek piskorov obyčajných si všimol, že u jedincov odchytených v zime sú menšie ako u tých odchytených počas letného obdobia.
Od roku 2017 Dina Dechman so svojím tímom z Inštitútu Maxa Plancka dokázala, že k Dehnelovmu javu dochádza aj pri lasici myšožravej a hranostajovi. Spomínaný cicavci majú spoločný životný štýl, ktorý ich kvôli extrémne vysokému metabolizmu a celoročnej aktivite vystavuje počas zimných mesiacov veľkému energetickému riziku.
V hlbokej zime totiž krtkovia naozaj čelia vážnemu existenčnému problému. „Ich metabolizmus, blížiaci sa hornej hranici možností u cicavcov, vyžaduje viac potravy, než je v najchladnejších mesiacoch k dispozícii. Namiesto toho, aby túto sezónnu dilemu riešili migráciou alebo hibernáciou, siahli krtkovia k neobvyklej taktike úspory energie. Zmenšujú si mozog,“ doložila nová štúdia Lucie Farkovej Novákovej, postdoktorandky na nemeckom Max Planck Institute of Animal Behavior. Štúdia bola publikovaná v časopise Royal Society Open Science.
Vedcom bolo jasné, že zmenšovanie energeticky nákladného tkaniva, akým je mozog, umožňuje zvieratám znížiť ich energetické potreby. „Pochopili sme, že Dehnelov fenomén pomáha týmto zvieratám prežiť v ťažkých časoch. Stále sme však nechápali, aké boli presné environmentálne spúšťače, ktoré riadili tento proces,“ hovorí Dechmann.
Meraním lebiek v zbierkach múzeí výskumníci zdokumentovali, ako sa dvom druhom krtkov, krtovi európskemu a krtovi španielskemu, menila počas ročných období veľkosť lebiek. Zistili, že lebky krta európskeho sa v novembri zmenšili o jedenásť percent a na jar znova narástli o štyri percentá, no lebky krtka španielskeho sa počas roka nezmenili.
Pretože tieto druhy žijú v úplne odlišných klimatických podmienkach, vedci mohli určiť, že za zmenu mozgu je zodpovedné počasie, nie dostupnosť potravy. „Ak by to bola len otázka jedla, potom by sme mali vidieť, ako sa európski krtkovia zmenšujú v zime, keď je jedla málo, a španielski krtkovia zase v lete, keď majú nedostatok jedla v dôsledku krutých horúčav,“ hovorí Dechmann.
Zistenia štúdie okrem iného ponúkajú pohľad aj na to, ako sa naše telá môžu regenerovať po výraznom poškodení. „To, že týmto príbuzným skupinám cicavcov sa môže zmenšiť a potom znova narásť ich kostné a mozgové tkanivo, má obrovské dôsledky pre výskum chorôb, ako je Alzheimerova choroba a osteoporóza,“ hovorí Dechmann.
„Čím viac cicavcov objavíme s Dehnelovým fenoménom, tým relevantnejšie sa biologické poznatky stanú pre iné cicavce a možno aj pre nás,“ dopĺňa na záver.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
