Svet herných počítačov, hier a nadšených hráčov získava na popularite už celé roky a tvorí kolosálny biznis. V kontexte s uplynulými mesiacmi sa však jeho popularita ešte zvýšila. Množstvo ľudí po celom svete zostalo v domácnostiach a potrebovalo si zaobstarať pracovné zariadenia v podobe notebookov, stolových počítačov či tabletov.
Dopyt však neporástol len na tomto fronte, ale prejavil sa aj extrémny záujem o hráčske zariadenia. Medziročne išlo v druhom štvrťroku 2020 na českom a slovenskom trhu podľa agentúry GFK až o 79-percentný nárast.
Nazreli sme preto so špecialistom Petrom Oravcom z Lenovo do hráčskeho sveta na potreby hráčov či ich dilemy, ktoré prežívajú pri výbere zariadení.
Herný počítač či notebook?
Vytiahnuť si na pracovnom stretnutí z tašky elegantný notebook a doma ho premeniť na výkonnú hernú mašinu, to je splnený sen viacerých používateľov. Pre koho je však toto notebookové riešenie určené a kedy sa oplatí investovať skôr do desktopovej zostavy? Všetko má svoje plusy a mínusy.
Keby sme boli v ideálnom svete, kde neexistujú obmedzené rozpočty, ľudia neriešia to, či si kúpia strednú triedu grafickej karty, ale kúpia si najvýkonnejšiu. To isté platí pre procesory, RAM či harddisky. S obmedzenými financiami však prichádza celá debata.
Rozdielov medzi notebookom a desktopom je niekoľko, pričom jedným z nich je to, že desktop sa dá ľahšie upgradovať a meniť v ňom komponenty. Skrinka poskytuje dostatok priestoru, aby si tu dali používatelia kvalitné, dokonca tekutinové chladenie. Umožní to pridať najvýkonnejšiu grafickú kartu, viac operačnej pamäte, väčší priestor pre úložisko a môžete sa vyhrať s ďalším vylepšovaním.
Navyše, veľa ľudí chce mať všetko pod svojou kontrolou. „Začína to teda kúpou silnejšej konfigurácie, ktorú majú dva-tri roky, a potom si postupne upgradujú svoj vysnívaný desktop. Práve ten im dáva väčšie možnosti a dá sa povedať, že je to výkonnostný vrchol, čo si vedia kúpiť v hernom svete,” vysvetľuje Peter Oravec.
Je to riešenie pre ortodoxných profi hráčov. Najdrahšie a najvýkonnejšie desktopové riešenie však nemusí byť najvhodnejšie pre všetkých. Niekomu vyhovuje byť mobilným a využívať notebook. Je tu i množstvo rekreačných hráčov, ktorí na ňom v teréne pracujú a potom sa doma na ňom pripoja a zahrajú sa.
Tiež tí, čo chodia na LAN párty, siahnu po notebookovom riešení. Vzniká tu, samozrejme, niekoľko kompromisov. Na jednej strane, obmedzené možnosti upgradovania (používateľ tak ľahko nenarába s komponentami vo vnútri, ako keď vstupuje do variabilnej počítačovej skrinky v desktopovom riešení), komplikovanejšie chladenie či obmedzené konfigurácie.
Na druhej strane je mobilita a sloboda nadovšetko v rámci výborného kompromisu. Ale aj pre hráčov na notebookoch existujú užitočné riešenia v podobe výkonných doplnkov, ako je napríklad externá grafická karta v stanici.
To je veľmi zaujímavé pre tých, ktorí sú v produktívnom veku a chcú so sebou nosiť na stretnutia tenký štýlový hliníkový laptop. Nekričí, že je herný a oni sa cítia komfortne. Využijú tak produkt, ktorý síce nemá diskrétnu samostatnú grafickú kartu, ale môže mať v sebe veľký výkon výpočtového procesora.
Po príchode domov sa jednoducho cez USB-C Thunderbolt kábel pripoja na túto externú grafickú kartu v stanici, v ktorej je tiež výkonné chladenie a ich herné popoludnie je zachránené.
Na čo dbať pri výbere
Čo je najdôležitejší parameter? Zážitok z hrania najviac ovplyvňuje grafický a výpočtový výkon. Tí, ktorí chcú siahnuť po najnovších highendových hrách by mali siahnuť po RTX grafických kartách a špičkových procesoroch najnovšej technológie,
„To znamená Intel Core i9 a AMD Ryzen 7. Pokiaľ chcú hráči siahnuť po dnešnej highendovej hre a chcú mať istotu, že si kúpia nadčasový stroj a nebudú musieť robiť kompromisy, mali by siahnuť po tej najsilnejšej technológii, aby si nemuseli stroj obmieňať každý rok,” vysvetľuje Oravec.
Ak siahnu po nižších riešeniach, hrozí to, že o rok alebo dva zistia, že pri náročnejšej hre už výkon železa nezvláda požiadavky niekedy ani na stredných detailoch. Dobrou stratégiou pri výbere je i to, že si na začiatku používateľ premyslí, aké hry chce hrať v najbližšom roku.
Preštuduje si, aké hardvérové požiadavky majú tieto hry, teda aké sú k nim odporúčania. Napríklad, na akých minimálnych procesoroch odporúčajú tvorcovia hrať danú hru, na akých grafických kartách, koľko operačnej pamäte odporúča vydavateľ, a hlavne, aká je obnovovacia frekvencia obrázkov za sekundu (FPS) pri danej konfigurácii na danej hre.
Následne si vyberiete niečo zo zoznamu hotových konfigurácií od značky, ktorú preferujete alebo si pohľadáte informácie na stránkach tretích strán, ktoré sa venujú porovnaniam.
„Môže nastať situácia, že pre hry sa odporúča istá minimálna konfigurácia a pri porovnaní značiek tej istej konfigurácie zistíte, že na jednom hardvéri môžete hrať tú hru bez prerušenia napríklad deväť hodín, na druhom len dve, kým vám zariadenie vypne kvôli prehriatiu,” hovorí Oravec.
Treba si teda porovnať a premyslieť, či sa skutočne neoplatí prihodiť o sto-dvesto eur viac a získate násobne viac času na hranie pri maximálnom výkone a zaťažení.
Extrémny význam chladenia
Keď však poskladáme to najsilnejšie čo existuje do jednej skrinky, ale nedokážeme to ochladiť pri plnom výkone, zariadenie sa prehreje a vypne. To platí, samozrejme aj pre notebooky. Práve preto je mimoriadne dôležitou témou okrem výkonu aj chladenie.
“Chladiť treba výpočtový procesor aj grafický procesor a to v maximálnej možnej miere. Samozrejme, nie za cenu toho, že budeme mať v miestnosti 86 dB lebo tam spustíme super ultrasonické ventilátory,” ozrejmuje Oravec ďalšie nástrahy.
Všetko treba robiť v rozumnej miere, aby sme zachovali nízky hluk ventilátorov, aby sme ich mali možnosť zrýchľovať, spomaľovať alebo i vypnúť.
Chladenie je v notebookoch a desktopoch riešené inak. Kým v notebookoch ide o rôzne technologické prevedenia, ktoré berú ohľad na minimálny priestor, v desktopoch sa dá skôr hovoriť o “hrubej sile ventilátorov” a prietoku vzduchu.
„Odporúčam kúpiť značkové riešenie, ktoré je otestované, kde výrobca vie, aký má byť najoptimálnejší prívod a odvod vzduchu, má správne nadimenzované ventilátory a samotná skrinka s komponentami je už vystavaná. Používateľ nemusí ísť pokus omyl.”
Už len pri chladení totiž existuje množstvo dilem: Dá sa umiestniť do rôznych pozícii. Používateľ ich najprv teda testuje. Môže tiež zistiť, že komponent je slabý a potrebuje silnejší. Opäť ho umiestni. Hrá sa takto na inžiniera a snaží sa akoby otestovať najsprávnejšiu pozíciu a kompatibilitu komponentov v skrinke.
Nájde ju, potom nasleduje uloženie zadného ventilátora, musí vyriešiť káblový manažment, aby mal prúdiaci vzduch priestor na odchod a nehromadil sa.
„Dá sa ísť touto cestou, no robia to skôr špecifickí ľudia, domáci majstri alebo nadšenci, ktorí majú predovšetkým dostatok času. Na konci dlhej cesty je, samozrejme, dobrý pocit, že si stroj postavili sami a sú na sebe patrične hrdí.”
Vyžaduje si to však veľa času, veľa vyhľadávania na internete, množstvo tipov. Ide o kvantum času i stresu. Ak ste však na to pripravení, v priemere môžete ušetriť 10-15% sumy originálnej hotovej konfigurácie. A máte zo seba dobrý pocit.
Treba však myslieť i na to, že pri kúpe všetkých jednotlivých súčastí neplatí zvyčajná dvojročná záruka, ktorú však pri originálnom riešení získate. V niektorých prípadoch i s podporou na telefóne od výrobcu, či “ON SITE” servisným zásahom priamo u vás doma v pohodlí obývačky.
Tipy z hráčskeho sveta:
- Pri hraní hier sa odporúča využívať staré dobré káblové príslušenstvo v podobe slúchadiel či klávesníc. Ešte stále totiž platí, že cez bezkáblový prenos nastáva oneskorenie signálu. A hoci ide v mnohých prípadoch len o milisekundy, práve tie sú pri hraní hier nesmierne dôležité.
- Čo sa týka externých monitorov, hráči preferujú zakrivené obrazovky, lebo ich to viac vťahuje do deja. Pohybujú sa v obnovovacej frekvencii od 144 Hz alebo 240 Hz a v rozlíšení až 3840 x 1200 pixelov. V rámci laptopov sa experimentuje aj so 4K, ale svet je viac nastavený na FullHD. Tu býva tiež obnovovacia frekvencia od 144 Hz do 240 Hz. Avšak je tu aj vysoká, až päťsto nitová svietivosť. Notebook tak prípadne môžete mať i v externom svetlom prostredí.
- Hranie hier si vyžaduje omnoho kvalitnejšie a tým i drahšie príslušenstvo. Hráči iks-násobne častejšie klikajú pri hraní do myšky či do klávesnice, čím môžu bežné zariadenia rýchlejšie opotrebovať. Nie sú to bežné úkony, ktoré robíme pri práci s excelom či vyhľadávaní na internete. Navyše, treba myslieť na čo najnižšiu dobu odozvy. Odporúča sa latencia pod jednu milisekundu. Práve to môže byť doba, kedy by ste inak stihli reagovať na výstrel nepriateľa.
- Veľkou témou je v hre “počet obrázkov za sekundu” ukrývajúci sa pod skratkou fps. Je to počet snímok, ktoré vníma ľudské oko ako pohyb, pričom štandardom je približne frekvencia 60 obrázkov za sekundu. Všetko nad 60 fps už len zdokonaľuje herný zážitok, pričom 150 či 300 fps je naozaj luxusná frekvencia. Dáva hráčom záruku, že hra bude hladko bežať, budú mať maximálne detaily a podobne.
Kto je Peter Oravec
Zažil kompletný vývoj počítačových hier na vlastnej koži, je hráčom už viac ako 25 rokov a rád sa so svojimi tromi synmi zahrá akúkoľvek hru. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, fakultu podnikového manažmentu a v spoločnosti Lenovo pracuje na obchodnom oddelení už 15 rokov, kde vedie divíziu spotrebiteľského segmentu posledných 10 rokov.
