💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Viac ako 200 odborníkov podpísalo otvorený list o rizikách AI.
- Medzi nimi je aj 16 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu.
- Obávajú sa masívnych zmien na trhu práce počas najbližších 10 rokov.
- Zatiaľ však neponúkajú konkrétny plán riešení.
Ak si myslíš, že umelá inteligencia zatiaľ ovplyvňuje len chatboty alebo generovanie obrázkov, skupina popredných svetových ekonómov má pre teba oveľa vážnejší odkaz. Tvrdia, že najväčšie zmeny ešte len prídu - a tentoraz sa dotknú práce miliónov ľudí, píše portál Futurism.
Viac ako 200 ekonómov, výskumníkov a manažérov z technologického sektora podpísalo otvorený list s názvom We Must Act Now. Medzi podpísanými je aj 16 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Upozorňujú, že umelá inteligencia môže počas najbližšej dekády zmeniť ekonomiku rýchlejšie, než to dokázala priemyselná revolúcia.
Zmena, ktorá môže prísť oveľa skôr
Autori listu píšu, že „umelá inteligencia sa môže počas nasledujúcich 10 rokov stať radikálne výkonnejšou“. Zároveň upozorňujú, že jej napredovanie „môže spôsobiť bezprecedentnú premenu ekonomiky, väčšiu než priemyselná revolúcia, no odohrávajúcu sa v oveľa kratšom časovom období.“
List bol zverejnený ako výzva na rýchlejšiu prípravu štátov, firiem aj odborníkov na možné dôsledky AI. Medzi signatármi sú napríklad profesori z Massachusettského technologického inštitútu Daron Acemoglu a Simon Johnson, ekonóm Michael Spence z Newyorskej univerzity, bývalý generálny riaditeľ Googlu Eric Schmidt, finančná riaditeľka OpenAI Sarah Friar či spoluzakladateľ spoločnosti Anthropic Jack Clark.
AI môže priniesť vyššiu životnú úroveň aj stratu práce
Autori nevidia budúcnosť len čierno. Tvrdia, že umelá inteligencia môže zvýšiť produktivitu aj životnú úroveň. Zároveň však upozorňujú, že bez prípravy môžu jej prínosy zatieniť rozsiahle problémy na trhu práce.
„Ekonómovia, tvorcovia politík aj technologickí lídri musia konať už teraz, aby pochopili ekonomické dôsledky transformačnej umelej inteligencie a vytvorili pravidlá, inštitúcie a motivácie, ktoré nasmerujú AI tak, aby dopĺňala ľudí a prinášala úžitok celej spoločnosti,“ uvádza list.
Zatiaľ nikto nevie, čo robiť
Paradoxom je, že samotný dokument neobsahuje konkrétne riešenia. Skôr upozorňuje na rozsah problému a vyzýva vlády, aby mu začali venovať väčšiu pozornosť. Podľa denníka The New York Times je významné najmä to, že pod list sa podpísali odborníci s veľmi odlišnými názormi na AI - od technologických optimistov až po skeptikov.
Ekonóm zo Stanfordovej univerzity Erik Brynjolfsson pre denník povedal: „V našej profesii nastala výrazná zmena. Stále však vidím veľký nesúlad a obávam sa, že na vlnu zmien, ktorá prichádza, nebudeme pripravení.“
Podobne sa vyjadril aj Daron Acemoglu: „Ak umelá inteligencia urobí pre kancelársku prácu to, čo roboty urobili vo výrobe, len v oveľa kratšom čase, bude to mimoriadne narúšajúce a pre živobytie mnohých ľudí veľmi nákladné.“
Niektoré zmeny sú pritom viditeľné už dnes. Technologické firmy prepúšťajú zamestnancov počas reorganizácií zameraných na AI, mladí absolventi hľadajú prácu čoraz ťažšie a niektoré analýzy naznačujú, že tlak pociťujú aj starší pracovníci. I
né štúdie naopak tvrdia, že umelá inteligencia zatiaľ zamestnanosť výraznejšie neovplyvnila. Na jednom sa však väčšina odborníkov zhoduje - ak sa veľké zmeny skutočne blížia, pripraviť sa na ne až vo chvíli, keď nastanú, bude neskoro.
