Uprostred alarmujúcich obrázkov ruskej invázie na Ukrajinu za posledných pár dní milióny ľudí tiež videli zavádzajúce, zmanipulované alebo nepravdivé informácie o tomto konflikte. Tie sa šíria na platformách sociálnych médií, ako sú Facebook, Twitter, TikTok či Telegram.
Jedným z príkladov je video vojenských lietadiel zverejnené na TikToku, ktoré je historickým záznamom, ale s titulkom ako živé video o situácii na Ukrajine, píše portál The Conversation.
„Vizuály sú vďaka svojmu presvedčivému potenciálu a priťahovaniu pozornosti obzvlášť silnou voľbou pre tých, ktorí chcú zavádzať. Tam, kde vytváranie, úprava alebo zdieľanie neautentického vizuálneho obsahu nie je satira alebo umenie, je zvyčajne politicky alebo ekonomicky motivované,” hovoria TJ Thomson, Daniel Angus a Paula Dootson z Queensland University of Technology.
Chcú zasiať neistotu a rozdelenie
Cieľom dezinformačných kampaní je odvrátiť pozornosť, zmiasť, zmanipulovať a zasiať rozdelenie, nezhody a neistotu v komunite. Toto je spoločná stratégia pre vysoko polarizované národy, kde prevládajú sociálno-ekonomické nerovnosti, zbavenie volebného práva a propaganda.
Ako sa tento falošný obsah vytvára a šíri, čo sa robí na jeho odhalenie a ako môžeš zabezpečiť, aby si mu aj ty sám nenaletel?
Vedel si, že...
Ak používaš sociálne siete, je pravdepodobné, že uvidíš (a pravdepodobne pošleš ďalej) niektoré z viac ako 3,2 miliardy obrázkov a 720-tisíc hodín videí zdieľaných denne (!). Keď čelíme takému prebytku obsahu, ako môžeme vedieť, čo je skutočné a čo nie?
Aké sú najbežnejšie techniky falšovania?
Použitie existujúcej fotografie alebo videa a tvrdenie, že pochádza z iného času alebo miesta, je v tomto kontexte jednou z najbežnejších foriem dezinformácií. To si nevyžaduje žiadny špeciálny softvér alebo technické zručnosti – iba ochotu nahrať staré video s raketovým útokom alebo iný záber na zatknutie a opísať ho ako nový záznam.
Ďalšou low-tech možnosťou je inscenovať alebo predstavovať akcie alebo udalosti a prezentovať ich ako realitu. To bol prípad zničených vozidiel, o ktorých Rusko tvrdilo, že ich bombardovala Ukrajina.
Použitie konkrétneho objektívu alebo výhodného bodu môže tiež zmeniť vzhľad scény a môže byť použité na klamanie. Napríklad tesný záber ľudí môže sťažiť odhadnutie počtu ľudí v dave v porovnaní so záberom zo vzduchu.
Keď to vezmeme ešte ďalej, Photoshop alebo ekvivalentný softvér možno použiť na pridanie alebo odstránenie ľudí alebo objektov zo scény alebo na orezanie prvkov z fotografie.
Príkladom pridania objektu je nižšie uvedená fotografia, ktorá má znázorňovať stavebné stroje pred materskou školou na východnej Ukrajine. Satirický text sprevádzajúci obraz vtipkuje o „kalibri stavebných strojov“ – autor naznačuje, že správy o poškodení budov z vojenských nariadení sú prehnané alebo nepravdivé.
А вот и снаряд,пробивший дыру в садике на подконтрольной ??тер-рии.Подскажите,это какой калибр? pic.twitter.com/UZr7Smo7zB
— ✯ Матрёшка ♥☭ (@Matryoshka_Ru) February 18, 2022
Podrobná kontrola odhaľuje, že tento obrázok bol digitálne upravený tak, aby zahŕňal strojové zariadenie. Tento tweet by sa dal chápať ako pokus bagatelizovať rozsah škôd spôsobených raketovým útokom podporovaným Ruskom a v širšom kontexte vyvolať zmätok a pochybnosti o pravdivosti iných obrázkov vynárajúcich sa z konfliktnej zóny.
Čo sa s tým robí?
Európske organizácie, ako je napríklad Bellingcat, začali zostavovať zoznamy pochybných tvrdení sociálnych médií o rusko-ukrajinskom konflikte a v prípade potreby ich odhaľovať. Novinári a overovatelia faktov tiež pracujú na overovaní obsahu a zvyšovaní povedomia o známych hoaxoch.
Veľké spravodajské kanály s dobrými zdrojmi, ako napríklad BBC, tiež uvádzajú dezinformácie na pravú mieru. Platformy sociálnych médií pridali nové štítky na identifikáciu štátnych mediálnych organizácií alebo na poskytovanie ďalších informácií o zdrojoch alebo ľuďoch v tvojich sieťach, ktorí tiež zdieľali konkrétny príbeh.
Vylepšili tiež svoje algoritmy, aby zmenili obsah, ktorý je zosilnený, a najali zamestnancov, aby odhalili a označili zavádzajúci obsah. Platformy tiež vykonávajú určitú prácu v zákulisí, aby odhalili a verejne zdieľali informácie o informačných operáciách spojených so štátom.
Čo s tým môžem urobiť?
Môžeš sa pokúsiť overiť si fakty na obrázkoch namiesto toho, aby si ich brali podľa nominálnej hodnoty. „Článok, ktorý sme napísali koncom minulého roka pre Australian Associated Press, vysvetľuje proces overovania faktov v každej fáze: vytváranie, úprava a distribúcia obrázkov,” píšu autori článku.
Tu je päť jednoduchých krokov, ktoré môžeš podniknúť:
1. Preskúmaj metadáta
Tento telegramový príspevok napríklad tvrdí, že poľsky hovoriaci sabotéri zaútočili na kanalizáciu v snahe umiestniť nádrž s chlórom na útok pod falošnou vlajkou.
Ale metadáta videa – podrobnosti o tom, ako a kedy bolo video vytvorené – ukazujú, že bolo natočené niekoľko dní pred údajným dátumom incidentu.
However, the online community started to quickly identify a number of issues with the evidence presented. @oldLentach examined the metadata from the video, and discovered a media creation data of Feb 8th, and a Feb 4th project folder date.https://t.co/I25c7QXsIt
— Eliot Higgins (@EliotHiggins) February 20, 2022
Ak chceš sám skontrolovať metadáta, môžeš si súbor stiahnuť a na jeho preskúmanie použiť softvér, ako je Adobe Photoshop alebo Bridge. Existujú aj online prehliadače metadát, ktoré ti umožňujú skontrolovať pomocou webového odkazu.
Jednou z prekážok tohto prístupu je, že platformy sociálnych médií, ako sú Facebook a Twitter, často odstraňujú metadáta z fotografií a videí, keď sú nahrané na ich stránky. V týchto prípadoch môžeš skúsiť požiadať o pôvodný súbor alebo sa obrátiť na webové stránky overujúce fakty, aby si zistil, či už príslušné zábery overili alebo vyvrátili.
2. Obráť sa na zdroj overujúci fakty
Organizácie ako Australian Associated Press, RMIT/ABC, Agence France-Presse (AFP) a Bellingcat vedú zoznamy overených faktov, ktoré ich tímy vykonali. Agentúra AFP už napríklad odhalila video, ktoré tvrdí, že výbuch zo súčasného konfliktu na Ukrajine pochádza z prístavnej katastrofy v Bejrúte v roku 2020.
Fact-checkers from all around the world are working TOGETHER (once more) to debunk falsehoods about #RussiaUkraineConflict. Collaboration is key in times like these! Make sure you support those who are seeking the facts.
— Cristina Tardáguila (@ctardaguila) February 24, 2022
(And I am sooo proud to be part of this community) pic.twitter.com/RJZty9luAL
3. Hľadaj širšie
Ak bol starý obsah recyklovaný a znovu použitý, možno budeš môcť nájsť rovnaké zábery, aké sa použili inde. Môžeš použiť Obrázky Google alebo TinEye na „obrátené vyhľadávanie obrázkov“ a zistiť tak, kde inde sa zobrazuje online.
Uvedom si však, že jednoduché úpravy, ako napríklad obrátenie ľavo-pravej orientácie obrázka, môžu oklamať vyhľadávacie nástroje a prinútiť ich, aby si mysleli, že prevrátený obrázok je nový.
4. Hľadaj nezrovnalosti
Zhoduje sa údajná denná doba so smerom svetla, ktorý by si napríklad v tom čase očakával? Zodpovedajú hodinky alebo hodiny viditeľné na obrázku údajnej časovej osi?
Putin convened an unscheduled meeting with his Security Council in Moscow on Monday. The meeting was broadcast at 5 pm. But what time was it really held? Let's look at some participants' watches. Sergei Shoigu & Sergei Lavrov prep at 11:45. #OSINT #UkraineRussia #Russia #Ukraine pic.twitter.com/YlnLodkjdq
— Forrest Rogers (@Forrest_Rogers) February 22, 2022
Môžeš tiež porovnať ďalšie dátové body, ako sú plány politikov alebo overené pozorovania, vízia aplikácie Google Earth alebo snímky v Mapách Google, aby si sa pokúsil zosumarizovať tvrdenia a zistiť, či sú podrobnosti konzistentné.
5. Polož si niekoľko jednoduchých otázok
Vieš, kde, kedy a prečo vznikla fotografia alebo video? Vieš, kto ho vyrobil a či to, na čo sa pozeráš, je originálna verzia?
Používanie online nástrojov, ako sú InVID alebo Forensically, môže potenciálne pomôcť zodpovedať niektoré z týchto otázok. Alebo by si sa mohol pozrieť na tento zoznam 20 otázok, ktoré môžeš použiť na „vypočúvanie“ záberov zo sociálnych médií so správnou mierou zdravého skepticizmu.
Nakoniec, ak máš pochybnosti, nezdieľaj ani neopakuj tvrdenia, ktoré neboli zverejnené renomovaným zdrojom, ako je napríklad medzinárodná spravodajská organizácia. A zváž použitie niektorých z týchto zásad pri rozhodovaní, ktorým zdrojom dôverovať. Môžeš tak pomôcť obmedziť vplyv dezinformácií a pomôcť objasniť skutočnú situáciu na Ukrajine.
