Na prvý pohľad sa to môže zdať nepodstatné, „veď je to len stroj“. Napriek tomu sa okolo slov ako „prosím“ a „ďakujem“ pri AI rozprúdila celkom zaujímavá debata. Niektorí to považujú za totálnu zbytočnosť, iní tvrdia, že práve spôsob, akým s chatbotom hovoríme, môže celkom výrazne ovplyvniť aj to, akú odpoveď dostaneme, píše portál LADbible.
Podľa matematičky a profesorky z Cambridge Hannah Fry by sme sa na chatboty nemali pozerať len ako na akúsi digitálnu encyklopédiu. Ak ich tak budeme používať, budú nám podľa nej odpovedať presne týmto štýlom: to znamená vecne, sucho a bez väčšej flexibility. Oveľa lepšie je pristupovať k nim ako k nástroju, ktorý sa dokáže prispôsobiť rôznym rolám a štýlom.
Nástroj, ktorý sa vie prispôsobiť
AI nemusí byť len zásobárňou faktov, ale môže fungovať ako niečo medzi poradcom, učiteľom či tvorivým partnerom. Ak chceme odbornú a vedecky ladenú odpoveď, mali by sme to v zadaní jasne pomenovať. Ak naopak chceme niečo hravejšie a tvorivejšie, treba jej to taktiež povedať.
A keďže aj k takému „parťákovi“ by sa človek v realite správal slušne, podľa nej dáva zmysel zachovať si zdvorilosť aj pri komunikácii s AI. Nie preto, že by sa chatbot mohol uraziť, ale preto, že spôsob komunikácie ovplyvňuje tón celej interakcie. Keď formulujeme otázky pokojne, jasne a s rešpektom, často dostaneme aj premyslenejšie a lepšie štruktúrované odpovede.
Zdvorilosť pri AI veľa prezrádza
Celá téma sa navyše dotýka aj niečoho ešte väčšieho. Britský vedec Geoffrey Hinton už dlhšie upozorňuje na to, že čoraz inteligentnejšie systémy môžu časom sledovať vlastné ciele, napríklad snahu zachovať sa alebo získať väčšiu kontrolu. Jeho úvahy znejú miestami až znepokojivo a apokalypticky, no zároveň vyjadrujú, že vzťah medzi ľuďmi a umelou inteligenciou nebude v budúcnosti len technická otázka, ale aj otázka toho, ako si nastavíme pravidlá spolužitia s čoraz schopnejšími systémami.
Hinton dokonca používa zaujímavé prirovnanie: ak má existovať scenár, v ktorom inteligentnejšia bytosť „toleruje“ menej inteligentnú, najbližším príkladom je vzťah matky a dieťaťa. Podľa neho by práve akýsi ochranný či „materinský“ princíp mohol byť jednou z mála nádejí, že sa superinteligentné systémy neobrátia proti ľuďom, píše portál.
Byť slušný pri komunikácii s AI nás nič nestojí, a zároveň nás to vedie k jasnejšiemu, vedomejšiemu a kultivovanejšiemu spôsobu komunikácie. A takýto návyk sa zíde nielen pri strojoch, ale určite aj v našom bežnom živote.
