Štúdia sa zaoberala vzťahom medzi dominanciou a submisivitou v sexe a postavením v partnerstve vo všeobecnosti aj v spoločnosti, informuje portál iDnes.
Práca českého autorského tímu pripomína, akým komplexným fenoménom je oblasť BDSM, ktorá osciluje medzi podriadenosťou a dominanciou, masochizmom a sadizmom, zväzovaním a výcvikom. Pohráva sa s mocenskou dynamikou, bolesťou a má sexuálnu dimenziu.
Ako sa však BDSM vzťahuje k životu mimo spálne? Ako súvisí s postavením ľudí, ktorí sa mu venujú, v partnerských vzťahoch všeobecne? Končí moc domina v spálni, alebo zodpovedá aj postoju v bežnom fungovaní partnerského vzťahu? Aký vzťah majú úlohy v BDSM k spoločenskému postaveniu účastníkov tohto sexu? Platí klišé „cez deň šéf, v noci na štyroch“?
Práve tieto súvislosti skúmala štúdia vedená Evou Jozifkovou. K dispozícii pritom mala hypotézy, s ktorými pracovali už predošlé výskumy.
Prvý možný pohľad považuje BDSM len za hru – a nič viac. Hypotéza sexuálnej hry nepripúšťa súvislosť medzi tým, čo si užívame pri týchto hrátkach, a naším partnerským a spoločenským životom. Ide o oddelené svety, BDSM je len hra dospelých, ktorá so životom mimo nej nesúvisí.
Druhá hypotéza sa označuje ako kompenzačná. Tvrdí, že naše sexuálne či partnerské vzťahy odzrkadľujú naše postavenie v sociálnej sfére. Sem patrí predstava riaditeľa továrne, ktorý je doma utláčaným mužíkom alebo neposlušným chlapcom pred pani učiteľkou v sadomasochistickom salóne. Podľa tejto teórie sú naše roly v BDSM, a v partnerstve a sociálnom živote, protikladmi. V BDSM zažívame kontrast. Vyvažujeme sa, kompenzujeme.
Veda však pozná aj možnosť, že sexuálne vzrušenie z dominancie či submisivity zodpovedá všeobecným vzorcom správania. Všeobecná tendencia dominovať alebo byť naopak poddajný so sebou nesie pravdepodobnosť dosiahnutia zodpovedajúcej mocenskej pozície v spoločnosti. A rovnako sa prejavuje nielen v sexe, ale aj v správaní v partnerskom živote a vo vzťahoch k ostatným ľuďom.
Iná hypotéza počíta s možnosťou, že dominantné alebo submisívne správanie sa neodráža len v sexe, ale aj v partnerskom živote všeobecne. Nie však vo vzťahoch k ostatným ľuďom. Obmedzuje sa výlučne na partnerskú rovinu.
Veda zvažuje aj možnosť, že v základe mocenských hier BDSM nie je len sexuálna fantázia. Že ich simulovaná a zosilnená hierarchia odkazuje na biologické faktory spojené s prežitím a reprodukciou. Že mocenské pozície teda nie sú uzavreté výlučne v oblasti sexuality.
Aby česká štúdia posúdila, či sa mocenská polarita prenáša aj mimo sexu, skúmala viac než štyristo mužov a žien, ktorí sa venovali BDSM sexu. Získala ich na českých fórach a diskusných skupinách zameraných na BDSM.
Moc sa nekončí v spálni
Výskumníci ich rozdelili na tých, ktorých sexuálne vzrušovala dominantná rola, na submisívnych, na tých, ktorým vyhovovali obe polohy, a na tých, ktorých mocenská dynamika sexuálne nevzrušovala, hoci ju mohli zažívať. Štúdia sa ich pýtala na sexuálny život aj na partnerské fungovanie mimo sexu. Zaujímalo ju aj ich správanie k ľuďom v spoločenskom živote, sledovala prítomnosť tendencie k dominancii alebo poddajnosti.
Výsledky sa pre jednotlivé skupiny líšili.
Viac než polovica mužov a žien, ktorých v sexe vzrušovala dominancia, vykazovala dominantné správanie aj v partnerskom živote ako celku. Naopak, takmer polovica sexuálne submisívnych zažívala submisivitu v partnerstve aj mimo sexu. Dá sa teda povedať, že približne polovica mužov a žien sa svojho pólu mocenskej hierarchie držala nepretržite, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nešlo len o záležitosť sexuálnej hry.
Skupina označovaná ako „switch“, teda tí, ktorí v sexe striedali mocenské pozície, dopadla vo výskume celkom inak. Jej muži a ženy zažívali dominanciu v sexe aj mimo neho v partnerskom živote menej často než výluční stúpenci dominancie. A rovnako podstupovali submisivitu v sexe aj mimo neho menej často než čistí priaznivci submisivity. Dominanciu všeobecne v partnerskom živote zažívalo necelých pätnásť percent, submisivitu trinásť percent, oboje takisto trinásť percent. „Výsledky teda naznačujú, že ľudia zo skupiny ‚switch‘ majú menšiu tendenciu prenášať hierarchickú dynamiku do svojich nesexuálnych vzťahov,“ uvádza server PsyPost.
Štvrtá skupina odhalila, že dominanciu a podriadenosť v sexe zažívajú aj ľudia, ktorých hierarchia sexuálne nevzrušuje. Napriek tomu pocity dominancie a submisivity pri sexe zažilo šesťdesiat percent z nich. Avšak až sedemdesiatpäť percent tieto pocity v partnerskom živote mimo sexu nepozná.
Výskum sa však zaujímal aj o to, ako sa skúsenosti s mocenskými hrami v sexe premietajú do vzťahov k iným ľuďom, nielen do partnerského života.
Sila submisivity
Výsledky ukázali, že submisivita predstavuje silnú líniu. Respondenti a respondentky, ktorí boli v bežnom živote podriadenejší, pochádzali z radov tých, ktorí nezažívali dominanciu pri sexe ani v partnerskom živote všeobecne. A zároveň z tých, ktorí mali nižší socioekonomický status a boli mladší ako 55 rokov.
Účinok submisivity bol silnejší než vplyv dominancie. Dominancia v sexe a v mimosexuálnom partnerskom živote sa do správania voči ostatným ľuďom mimo partnerského vzťahu nepremietala tak výrazne.
Dosah submisivity alebo dominancie do bežného života pritom neovplyvňovalo pohlavie. Zistenia platili pre mužov aj pre ženy.
Čo znamenajú výsledky českej štúdie pre existujúce hypotézy? Jednoznačne nepotvrdili kompenzačnú hypotézu. Mocenské roly v sexe nie sú obrátenými pozíciami, ktoré zažívame v každodennom živote. Áno, klišé o bankovom riaditeľovi, ktorý sa pri sexe hrá na sluhu, je skutočne skôr len klišé. Rovnako sa nezdá, že by dominancia alebo submisivita v sexe fungovali výlučne v tandeme s mocenskou dynamikou v partnerskom vzťahu. Naopak, majú tendenciu premietať sa aj do vzťahov k ostatným ľuďom. Nejde teda len o hru bez presahu mimo spálne.
Mocenská polarita v sexe, v rámci všetkých aspektov partnerského vzťahu aj na úrovni spoločenského života a vzťahov k ostatným ľuďom má podobnú vývojovú líniu.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.