Študent vysokej školy Chris ho mal na internáte pod posteľou. Keď sa dostavila chuť na sex, vytiahol ho, rozložil, položil na podlahu. Vyzliekol sa. Ľahol si na zrkadlo - vlastne sám na seba. Jeho stehná ležali akoby na jeho stehnách, brucho sa utieralo o jeho vlastné, píše Petr Chalupa z portálu iDnes.
„Pomalé pohyby, jemné posuny panvy. Očný kontakt. Bolo to skutočné milovanie. A tie vyvrcholenia sa nedali popísať,“ popisoval mladík magazínu Dazed. Dodal: „Lenže som to musel udržiavať ako tajomstvo. Ako zakázaný milostný vzťah.“
Hladím svoje telo ako niekoho druhého
Autosexualita býva skutočne tajená, terapeutka Gigi Engle vysvetľuje, že vlastne prekračuje hneď tri hranice. Vyznáva masturbáciu, je založená na sebaláske a vyjadruje sa v pohľade na seba samého v zrkadle.
Masturbáciu pritom spoločnosť snáď už neodsudzuje, nespája s hriechom, ale stále ju považuje za praktiku, ktorá je posledným útočiskom tých, ktorí nemajú partnerský sex, za neplnohodnotný sex, za náhradu. Sebeláska pre nás znamená márnivosť a maznanie sa s vlastným odrazom v zrkadle narcizmus.
Server WebMD zdôrazňuje, že autosexualita existuje v mnohých verziách. Môže vylučovať partnerský sex, ale nemusí. Chris patrí do krajného spektra onej sexuálnej identity. Jeho sexuálny vzťah k sebe samému, vlastne k sebe samému ako k inej sexuálnej osobe, postupom času rástol. Až potrebu kohokoľvek druhého vytlačil.
Až prakticky vymazal jeho schopnosť dosiahnuť vyvrcholenie sexom s niekým iným ako sám so sebou. „Musím si vo fantázii predstavovať, že sa milujem sám so sebou, že je oproti mne iný Chris. Iba tak potom dôjdem k vyvrcholeniu,“ hovorí.
A zdôrazňuje, že to nie sú len ad hoc prípady autoerotiky. „Nie je to vzťah na jednu noc, ale dlhodobý pomer. Pri sexe sám k sebe hovorím, akoby som bol s niekým druhým. Minulú noc som ležal v posteli a maznal sa so sebou. Dal som si ruky cez ramená a zvieral si nimi paže. Bral si do rúk nohy, akoby som ich držal tomu druhému, keby som s ním v posteli bol,“ opisuje.
Čo vie o onej netradičnej sexuálnej orientácii veda? Prináša prekvapenie. Prvky, z ktorých je autosexualita spletená, podľa nej nie sú až také nevšedné.
Ste svojim vlastným sexuálnym objektom?
Treba povedať, že veda sa doteraz autosexualite nevenovala nijako starostlivo. Samotný termín je podivuhodne mladý, je prisudzovaný sexuálnemu terapeutovi Bernardovi Apfelbaumovi, svetu ho mal predstaviť vo svojej štúdii z roku 1989. Terapeut Michael Aaron pritom serveru Refinery29 vysvetlil, že vzrušenie nad sebou samým nie je výnimočné.
A redaktorka Sophie Saint Thomasová mu odvážne dala za pravdu, niekedy, keď sa na seba pozerá do zrkadla, napríklad keď necháva skĺznuť pančušky, až sa odhalia novo kúpené nohavičky, sa vzruší, popísala.
Autosexualita však nie je jeden jediný akt, ale trvalé zaľúbenie v sebe samom. „Dlho som nevedela, ako sa môj vzťah k sebe samej líši od vzťahu, ktorý k sebe majú iní,“ opisuje autorka Ghia Vitale. Potom si vraj začala uvedomovať, že kedykoľvek na seba pomyslí, rozochveje sa jej brucho.
Že si užíva samotu, pretože sa môže tešiť zo seba samej, vo svojom tele a mysli, bez vyrušovania. Keď sa osobnosť zaplieta do autosexuality, už to výnimočné byť začína. A komplikované. „Keď som sa zamilovala do niekoho iného, vyhýbala som sa mu, pretože mi kradol moju pozornosť k sebe samej,“ hovorí.
Veda však s definíciou zaobchádza opatrne. Leon F. Seltzer je v článku v Psychology Today prísny. Vzrušíte sa, keď sa na seba pozeráte do zrkadla v spodnom prádle, v sexy póze? Keď máte sex s niekým iným? To z vás autosexuála podľa jeho striktného výkladu ešte nerobí. Ak si však predstavujete sami seba, keď masturbujete, do jeho starostlivej škatuľky autosexuality sa zmestíte.
U Justina, ďalšieho autosexuála spovedaného magazínom Dazed, je to práve tak. „Zapol som kameru a natočil sa pri masturbácii. A potom som masturboval, zatiaľ čo som sa na nahrávku svojej masturbácie pozeral. Nepozerám sa na porno s nikým iným, len na svoje vlastné,“ smeje sa.
Nie sú všetky tie city, zaľúbenia, túžby po sebe samom len narcizmom? Alebo jednoducho extrémnou podobou autoerotiky?
Sexuálna orientácia, nie osobnostný rys
Narcizmus je celkom konvenčnou psychickou poruchou, medzi jeho symptómy patrí nadmerný pojem vlastného ja, konštantná túžba po uznaní, nedostatok empatie, vysvetľuje pre BBC psychologička Jennifer McGowanová. A zdôrazňuje, že autosexualita je niečo celkom iné.
„Autosexuáli sa cítia spokojne vo svojej vlastnej spoločnosti, zatiaľ čo narcisti prahnú po spoločnosti. Autosexuáli, autosexuálky nie sú spájaní s nedostatkom empatie alebo s absenciou túžby dávať potešenie, sexuálne alebo iné, ostatným. Len preferujú súkromné a osobné sexuálne zážitky,“ zhŕňa. Autosexualita nie je psychickou chorobou ani osobnostnou charakteristikou, je to sexuálna orientácia.
A nedá sa zamieňať ani za autoerotiku. Autosexuáli, autosexuálky masturbáciu prirodzene praktizujú, ich znakom však je, že túžia, predstavujú si, majú fantázie o sexe so sebou samými. Autoerotika znamená konkrétne jednanie, akciu.
Autosexualita je konštantný pocit príťažlivosti k sebe samému. Do istej miery sa môže kryť s autoromantizmom, ten však predstavuje romantický, citový vzťah k sebe samému. Lenže autosexuál sám seba vzrušuje eroticky. Svedectvá autosexuálov a autosexuálok o ich zážitkoch dokresľujú, aká pestrá ľudská sexualita je.
Ja a moje telo
„Po celé roky masturbujem poväčšine nad fotkami seba samej alebo pri fantáziách o sebe. Vykúzlim si spomienky na to, ako som ležala na pláži, ako som sa dotýkala vo vani. Dotyky niekoho iného pre mňa takto nefungujú,“ popisuje pre BBC anonymná autosexuálka. Ako sa na cestu k autosexuálnej orientácii dostala? Zazrela sa v zrkadle pri sexe s niekdajším partnerom - a zistila, že ju vlastné telo jednoducho vzrušuje viac ako jeho.
„Ženy ma do istej miery romanticky priťahujú,“ cituje Seltzer v Psychology Today iného z autosexuálov. Pisateľ však opisuje, že žiadna pre neho nie je atraktívna tak, ako on sám. Preto končí pri autoerotike. „Áno, mám veľa zrkadiel, definitívne preferujem masturbáciu, ktorá je pre mňa milovaním sa sám so sebou,“ rozpráva.
A dodáva, že o svojej orientácii premýšľa, nepovažuje sa za homosexuála, pretože okrem neho samotného ho muži nepriťahujú. Ďalší o sebe dokonca hovorí skrze seba-objektifikáciu. „Vlastné telo ma vzrušuje tak, že sa s ním milujem,“ vysvetľuje.
Fantazijné autosexuálne konštrukcie môžu podľa Seltzera dosiahnuť až k veľmi nekonvenčným výšinám, kedy sa autosexuáli svojho tela vzdávajú – aby si s ním mohli užiť sex ako s „niekým iným“. Pri masturbácii si predstavujú sex s niekým, kto je ich dvojníkom, dvojčaťom alebo klonom.
Je to spôsob vyrovnania sa s neprekonateľným rozporom autosexuality – jednoducho jej chýba „ten druhý“. „Trápi ma, že so sebou nemôžem byť tak, ako môžem byť s inými ľuďmi,“ priznáva serveru Dazed autosexuál Adam, „že tým spôsobom nemôžem cítiť dotyky, že sa nemôžem objať, že dokonca nemôžem mať oným spôsobom ani sex, pretože je pri ňom jednoducho iba jedno telo.“
Foriem, stupníc má však autosexualita mnoho. Akokoľvek je pre vedu autosexualita nie príliš preskúmaným územím, štúdie sa zhodujú, že je širokou škálou. Nemusí vylučovať citový vzťah k niekomu inému. Nemusí dokonca vylučovať ani sexuálne zážitky s niekým iným. Autosexualita nie je celibátom, podotýka server Vey Well Mind a zdôrazňuje, že nie je ani sexuálnou dysfunkciou.
„Rovnako ako existuje veľká pestrosť sexuálnych vyjadrení pre heterosexuálnu alebo queer skupinu, pozná širokú škálu aj autosexualita,“ uvádza terapeutka Rachel Gerstenová.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
