Tri ženy hovoria o svojej skúsenosti s onanistom. Devianti si prechádzajú vlastným peklom, vysvetľuje sexuologička

Kráčaš večer domov alebo ideš za bieleho dňa na vlakovú stanicu a zrazu si všimneš muža, ktorý má ruku v nohaviciach. Takýto scenár prežila väčšina žien. Nika, Olívia a Denisa sa pre Brainee podelili so svojou osobnou skúsenosťou. Opísali, ako sa v danom okamihu zachovali a či by dnes urobili niečo inak. Zhodli sa, že sa cítili zahanbene. Ani jedna z nich nezvolala políciu.

Sexuologičky Danice Caisovej sme sa pýtali, čo vedie mužov k takémuto správaniu a či je možné túto sexuálnu deviáciu napraviť. Okrem toho v článku nájdeš aj návod od inštruktorky sebaobrany, ako sa v takejto situácii zachovať.

Olívia: Za políciou som nešla

Keď dnes už 28-ročná Olívia bola ešte dieťa, skracovala si cestu zo školy domov cez miestny cintorín. „Tam na mňa niekoľkokrát spoza hrobov pozeral chlap, ktorý popritom onanoval. Ja som sa tvárila, že nič. Mala som 7-8 rokov, nevedela som tak úplne, čo sa v jeho nohaviciach deje, hoci som tak trochu tušila,“ spomína. Nezastavovala, pokračovala v ceste domov. „Cítila som sa dosť špinavo, aj keď som v tom veku nevedela presne identifikovať dôvod, prečo.“

Keď už bola staršia a vedela, čo znamená ruka v nohaviciach, stávalo sa jej, hlavne v autobusoch, že sa jej muži letmo dotýkali alebo sa letmo dotýkali svojho prirodzenia. „Nikdy som to nikde nenahlásila,“ priznáva. „Vždy som sa tvárila, že sa nič nedeje a s nechuťou si odsadla,“ dodáva. Často rozmýšľa, či to bolo jej oblečením alebo niečím na jej výzore, čo ich k tomu podnietilo. „I v tomto prípade som za políciou nešla, pretože by mi s najvyššou pravdepodobnosťou iba kládli tie iste otázky, ktoré som si kládla ja sama,“ dodáva.

Nina: Keby sa mi to stane znovu, políciu by som už volala

Rovnako ako Olívia, 25-ročná Nina prišla s onanistami do kontaktu viackrát. Ako tvrdí, väčšinou to bolo už za tmy. Najväčším šokom prešla, keď sa jej to stalo prvýkrát.

„Keď som išla s kamoškou domov, celú cestu z mesta išiel za nami muž, potom nás obehol a za novinovým stánkom masturboval. To na mne zanechalo najvýraznejšiu stopu,“ hovorí a dodáva, že „keď sa to opakovalo, už ma to až tak neprekvapilo, čo je celkom smutné.“

Prvýkrát sa s kamarátkou zľakli a nevedeli, čo majú robiť. „Chceli sme sa otočiť a ísť napäť, ale báli sme sa, že by ho to mohlo nejakým spôsobom „nahnevať“, tak sme pokračovali v ceste a tvárili sa, že nič, ale nebolo nám všetko jedno. V tom momente som cítila strach, neskôr hnev, poníženie a zahanbenie.“ Políciu nekontaktovala.

„Vtedy mi to nezišlo na um. Nevidela som v tom veľmi zmysel. Chcela som byť odtiaľ čím skôr preč a zabudnúť na to. Pravdupovediac, do dnešného dňa tomu nerozumiem, pretože denne stretnem veľa pekných mužov a nikdy mi nenapadlo po nich vykrikovať a nie ešte ísť niekam na roh a uspokojovať sa,“ tvrdí. Keby sa to deje teraz, políciu by už zavolala. „Keď už nič iné, tak by to mohlo pomôcť iným ženám, aby sa s rovnakým mužom nemuseli stretnúť. V tom čase som však chcela byť preč a zabudnúť na to celé čo najrýchlejšie,“ priznáva Nina.

Martina: Najprv som si nebola istá, či dobre vidím

22-ročná Martina si prvotne nebola úplne istá, či v parku videla masturbujúceho muža. „Spočiatku som mala pocit, že len močí a obcikáva strom, ale keď zazrel, že idem okolo, začal robiť rukou niečo, čo dovtedy nerobil,“ opisuje situácia mladá žena. „Samozrejme, nemám tendenciu si takýchto ľudí obzerať, ale bilo to do očí,“ dodáva. V okolí nebol nikto. Mala v pláne vojsť do najbližšieho obchodu.

„Pozerala som radšej do telefónu a absolútne som na seba nepútala pozornosť. Ak by k niečomu došlo, mala som v pláne kontaktovať políciu, ale nekontaktovala som ju, lebo som sa ponáhľala do práce,“ tvrdí. „Tvárila som sa, že ho nevidím, chcela som len čo najrýchlejšie prejsť,“ dodáva. Na tom istom mieste o niekoľko týždňov sa situácia zopakovala. Teraz si je už istá, že daný muž onanoval.

Sexuologička: Devianti si prechádzajú svojim peklom

Čo takýchto mužov vedie k ich činom? „Je to sexuálna túžba, libido. Je to libido, ktoré  ich núti, aby sa napriek tomu, že im hrozí zosmiešnenie, výsmech, pred neznámymi ženami odhaľovali,“ tvrdí sexuologička Danica Caisová, bývalá predsedníčka Slovenskej sexuologickej spoločnosti a súdna znalkyňa, ktorá popri práci v ambulancii lieči odsúdených deviantov vo väznici v Košiciach.

„Podstatou tejto deviácie je fakt, že muž bez toho, aby sa so ženou postupne zbližoval, dvoril jej, bozkával sa s ňou, či ju hladil, exponuje pred neznámou ženou svoj odhalený genitál eventuálne pred ňou masturbuje,“ vysvetľuje.

Podľa jej slov len oveľa zriedkavejšie býva, že sú exhibicionisti kontaktní. Exhibujúci muž si podľa lekárky praje, aby sa žena dívala a vo svojej túžbe si praje, aby sa jej to páčilo. „Zriedkavejšie si prajú, aby sa zľakla či dokonca bála,“ dodáva.

Sexuologička tvrdí, že je dôležité, aby si daný človek priznal svoju deviáciu a podstúpil liečbu. Mediálna „honba na čarodejnice“ tomu určite neprospieva.

„Deviácie sú vrodené poruchy sexuálneho systému, mnoho deviantov svojej deviácii nerozumie, nechápe ju a nevie si s ňou poradiť,“ tvrdí odborníčka s tým, že predstava, že exhibujú či inak deviantne sa správajú iba muži nízkeho intelektu a vzdelania, muži osobnostne problematickí či užívači rôznych látok a alkoholu, je mylná. „Je však pravdou, že deviantných skutkov sa dopúšťa iba malé percento deviantov, veľká väčšina sa so svojou deviáciou naučí žiť a nájdu si spôsob, ako ju uspokojiť.“

Aby ľudia prestali s deviantným správaním, je podľa sexuologičky potrebná náhľadová liečba. „Tá pomôže napríklad mužovi pochopiť zákonitosti jeho deviácie a prijať ju. V priebehu liečby sa naučí, ako svoju deviáciu zvládnuť tak, aby mu nespôsobovala problémy a trestný postih. Deviácia sama o sebe trestná nie je, ale deviantné správanie áno,“ ozrejmuje. „Deviácie sú vrodené poruchy sexuálneho systému, a verte, že muži, ktorí nimi trpia si svoje peklo, kým nevykonajú coming out, prežijú,“ dodáva.