S hereckým povolaním sa odjakživa spájala diskriminácia. Už v časoch antiky ženské úlohy hrali muži a inak to nebolo ani za Shakespeara. A tak v pôvodnom obsadení Antigonu, Júliu a Lady Macbeth hrali muži, pretože prítomnosť ženy na javisku bola v rozpore s vtedajšou morálkou.
Svet sa odvtedy zmenil, ženské roly hrajú prevažne ženy a muži prezlečení za ženy sa považujú za nemorálnosť (s výnimkou Petra Marcina, vtedy je to humor).
S príchodom filmu vznikli nové príležitosti na diskrimináciu.
Hollywood bol v princípe celé 20. storočie postavený na bielych ľuďoch, ktorí deklarovali heterosexuálnu orientáciu. Niektorí boli v súkromí teplí, ale pokiaľ sa tvárili, že nie sú, tak nebol problém.
Coming-outy v americkom showbiznise ešte počas 90-tých rokov znamenali profesnú samovraždu. Napríklad, komička Ellen DeGeneres spravila coming-out cez svoj seriál Ellen v roku 1997. To znamenalo stopku v jej kariére, rovnako utrpela aj kariéra Laury Dern, ktorá si v seriáli zahrala tiež lesbu.
Zároveň v 90-tých rokoch Hollywood objavil recept na Oscara. Stačilo zobrať heterosexuála, obsadiť ho ako trpiaceho geja a filmy zbierali sošky a ovácie. Začalo to Tomom Hanksom vo filme Philadelphia a vyvrcholilo to teplými kovbojmi v Skrotenej hore. Tieto filmy pomohli väčšinovej spoločnosti lepšie chápať osudy queer ľudí. To však neznamenalo viac príležitostí pre queer hercov, aj keď ich heterosexuálni kolegovia si za queer témy užívali sošky, červený koberec a catering.
Posledné roky však Hollywood začína hovoriť o inklúzii, diverzite a menšinových témach. Herci a herečky si nemusia strážiť svoju identitu, lebo aj napriek inakosti majú šancu na plnohodnotnú kariéru. Zároveň však pri castingoch na menšinové postavy sa presadzuje diskriminácia väčšiny. Podľa politickej korektnosti gejov môžu hrať iba gejovia, trans postavy iba trans ľudia a historické postavy etnického pôvodu iba dané etnikum. Zároveň tú však platí dvojaký meter, lebo menšinoví herci chcú hrať aj väčšinové postavy, ale na tie menšinové sú pre väčšinu hercov nedotknuteľné.
Vlnu kontroverzie spôsobila herečka Scarlett Johanson, keď bola obsadená na rolu trans muža a po kritike na sociálnych sieťach sa ozvala, že je herečka a môže hrať hociktorú osobu, strom alebo zviera. Nakoniec sa za svoje výroky ospravedlnila a z filmu odstúpila.
Na jednu stranu prax diskriminácie väčšiny núti produkcie rozmýšľať v širších kontextoch a obsadzovať hercov, ktorých by pri bežnej praxi neobsadila. Napríklad, Laverne Cox dostala príležitosť ukázať svoj talent až v seriáli Orange Is the New Black, za ktorý ako prvá trans herečka získala nomináciu Emmy. Ďalšie príležitosti pre trans herečky priniesol seriál Pose a Michaela Jaé Rodriguez sa tak stala historicky prvou trans herečkou s cenou Emmy za výkon v hlavnej úlohe.
Avšak v rámci diskusie o riešení diskriminácie sa ozývajú ďalšie hlasy, ktoré sa cítia ukrivdene.
Vlnu kontroverzie priniesol film Veľryba, v ktorom Brendan Fraser stvárňuje geja s chorobnou obezitou. Teraz však kameňom úrazu nebola otázka sexuálnej orientácie, ale miery obezity hlavného protagonistu.
Brendan Fraser síce od posledných blockbusterov značne pribral, avšak stále to pre niektorých ľudí nebolo dosť a začali sa ozývať hlasy, že obézne postavy by mali hrať iba obézni herci. Ako hlavný argument slúžia komédie s Eddiem Murphym, v ktorých si za pomoci vypchávok robil posmech z obéznych ľudí. A pre aktivistov body positivity je aj Veľryba patetický film plný klišé, ktorý zobrazuje obézneho človeka lapajúceho po dychu s kýblom KFC v ruke.
Veľryba vznikla na základe hry dramatika Samuela D. Huntera, ktorý v nej reflektoval obdobie, keď svoje psychické problémy zajedal jedlom. Hra je úvahou, kam by to mohlo zájsť, keby v tomto stave ostal.
Temné obdobie si zažil aj Brendan Fraser, keď si užíval kariéru hollywoodského sexsymbolu a neskôr upadol do zabudnutia. Možno aj tento životný príbeh mu priniesol Oscara za herecký výkon vo Veľrybe.
Vlastnú logiku, akým by mali byť obsadzované postavy, priniesla aj herečka Jessica Barden, známa zo seriálu The End of the F***ing World. Jessica Barden sa pýši tým, že pochádza z anglickej pracujúcej triedy a podľa nej by postavy z nižších vrstiev nemali hrať posh herci. Pritom ukázala prstom na Emmu Corrin, ktorá stvárnila princeznu Dianu v seriály The Crown.
Ako protireakcia na tieto debaty vzniká aj iniciatíva pod názvom Let Actors Act, ktorá sa snaží pripomenúť ľuďom, o čom je herectvo – o vytváraní ilúzie, že ste niekto iný. V opačnom prípade to nie je herectvo, ale interpretácia vlastnej skúsenosti. A zároveň tieto praktiky pripomínajú tvorbu z čias normalizácie, keď sa kládol dôraz na napĺňanie ideológie a nie na umeleckú hodnotu alebo talent. Preto je otázne, či diskrimináciu z minulosti vyrieši ďalšia diskriminácia. Lebo v konečnom dôsledku sa dnes každý cíti ako ukrivdená menšina.
