Písal sa rok 2017, blížil sa Deň víťazstva nad fašizmom a my sme si s Lýdiou naplánovali výlet na predĺžený víkend do Užhorodu. Ja som o Ukrajine nevedel prakticky nič, iba to, že je to susediaca krajina na východ od nás. Lýdia je z Michaloviec, ktoré sú 30 kilometrov od hranice s Ukrajinou, čiže vedela, čo a ako. Ako idú autobusy, ako si zameníme peniaze, ako sa ubytujeme, ako sa najeme.
Už keď sme vystúpili z autobusu, bolo mi jasné, že toto je úplne iný svet. Ako jednu z prvých informácií mi Lýdia povedala, že priemerný plat zdravotnej sestry sa pohybuje okolo 40 eur. Mňa prekvapilo, že davidoffky lightky stáli približne euro. Keby zdravotná sestra fajčila toľko ako ja, prefajčila by väčšinu výplaty.
Ubytovali sme sa v trojhviezdičkovom hoteli Intourist-Zakarpatye. Tri hviezdičky platili asi v čase, keď hotel postavili. Pôsobil majestátne, ale bol iba zaprášenou spomienkou na časy Sovietskeho zväzu. Na izbe nesvietilo stropné svetlo, v kúpeľni padala omietka, nevedeli sme zavrieť dvere na balkóne a balkón bol špinavý od holubov. Ale nesťažovali sme sa, išli sme si vibe starého komunistického hotela. Vyšli sme na balkón a pri výhľade na Užhorod sme si povedali: Wow.
Atmosféra mesta nás fascinovala. Vnímali sme rozdiel medzi západom a východom, a ten východ nám prišiel v niečom skutočný. Riešili sme, že by sme sa mohli vrátiť a navštíviť Kyjev alebo Ľvov. Dokonca sme sa rozprávali, že by sme sa mohli na mesiac presťahovať na Ukrajinu a v tej atmosfére tvoriť. Sedeli sme pri rieke a hovorili sme si, ako nám je dobre.
Až keď som sa vrátil na Slovensko, dočítal som sa, čo ovplyvňuje atmosféru na Ukrajine. Hrozba vojny. Na Ukrajine vyrastala generácia mladých ľudí, ktorá žila zo dňa na deň a čakala na vojnu. V Kyjeve sa organizovali techno parties, kde sa mladí zabávali bez pocitu zodpovednosti a vízie do budúcna. Pre ľudí zo západu to bola príležitosť na dobrý rave, pre miestnych realita. Neviem si predstaviť, ako by som sa ja staval k životu, keby som mal agresora na hranici. A 24. februára 2022 to prišlo.
Zobudili sme sa do vojny. Ešte nie u nás, ale hneď vedľa. Píšem Lýdii, že nostalgicky spomínam na náš výlet a tiež myslím na jej rodinu v Michalovciach. Zrazu si uvedomujem, že náš svet sa mení a hranica agresie sa posúva smerom k nám.
V hlave riešim, čo sa dá robiť. Nastavím si profilovku s ukrajinskou vlajkou? Pošlem peniaze neziskovej organizácii? Budem sa tváriť, že sa nič nedeje? Prepadnem panike? Na sociálnych sieťach na mňa vyskočí pochod za mier na Ukrajine. Idem. Možno je to bezvýznamné gesto, ktoré nemá dosah na Putinovo šialenstvo, ale ešte bezvýznamnejšie gesto by bolo sedieť doma. Kráčame ulicami Bratislavy, jeden Ukrajinec kričí a ďakuje Slovákom, že prišli.
Po pochode prichádzam k električke na nábreží, kde Lýdia premiéruje svoju novú hru. Dnes sa ešte hrá. Asi tiež začínam žiť zo dňa na deň.
Po premiére si objednávam v podniku Ruský štandard. Až keď to poviem, tak si to uvedomujem. Asi si budem musieť nájsť novú značku vodky.
Ráno sa zobúdzam s opicou a hovorím si, že tak mi treba. Stále neviem, čo sa dá robiť. Nastavím si profilovku s ukrajinskou vlajkou? Pošlem peniaze neziskovej organizácii? Budem sa tváriť, že sa nič nedeje? Prepadnem panike? Začínam rozmýšľať nad vecami, nad ktorými máme dosah. Lebo stále máme to šťastie, že nežijeme v realite za východnou hranicou.
Anna Politkovská bola novinárka, ktorá upozorňovala na Putinovu prázdnotu a systém, ktorý vytvára. Hovorila o ňom ako o mužovi, ktorý nemá program, charizmu, víziu a pri moci ho drží iba štátny aparát založený na korupcii a rodinkárstve. Annu Politkovskú zastrelili vo výťahu v jej dome. Doteraz sa nevie, kto objednal vraždu a existujú dohady, že za tým bol samotný Putin. Od Putinovho nástupu sa počet zavraždených novinárov odhaduje na 21 a vo väčšine prípadov nepadli žiadne rozsudky. Keď zavraždili novinára na Slovensku, spoločnosť sa postavila na protest proti smeru, ktorým sa krajina vydala. A tlak na vládu fungoval. V Rusku by sa toto nemohlo stať. Protestujúcich proti vojne momentálne zatýka polícia.
Preto je obhajoba Putina od niektorých slovenských politikov arogantný výsmech slobode. Putina obdivujú politici, ktorí sú rovnako prázdni ako on. Podstata Slovenskej národnej strany bola vybudovaná na tom, že roky strašili, ako nás Maďari chcú napadnúť. Keď sa za našou hranicou ozývajú výbuchy a streľba, Andrej Danko sadne za počítač a napíše, že to je pochopiteľné. Práve pred podobnými ľuďmi by sme sa mali mať na pozore, lebo s vojnovým konfliktom sa k nám posúva riziko potláčania slobody a arogancia moci. Už raz sme sa dostali do bodu, keď mafia v štátnom aparáte prerástla do rozmeru, že padla objednávka na vraždu novinára. V Rusku je to bežná realita a aj keď vražda Anny Politovskej vyvolala medzinárodné pohoršenie, Putinom to neotriaslo. Rovnako môžeme byť vďační, že sa nemusíme spoliehať s informáciami iba na verejnoprávnu televíziu. Televízia Slovenska sa za posledné dni ukázala ako nefunkčná a neobjektívna organizácia, ktorá ignoruje realitu a funguje pod vplyvom nominantov bývalej vlády. Našťastie, stále funguje tlak natoľko, aby šéf spravodajstva odstúpil.
Slovensku hrozil obraz, že sa začneme podobať Rusku. Spôsobili to politici s putinovskými ambíciami, pričom ich hlavnou víziou bol štátny aparát založený na korupcii a rodinkárstve. Súčasná vláda sľúbila skorumpovaný aparát rozbiť, ale stále nie je vidieť potrebnú zmenu. Miesto toho vidieť hádky, aroganciu moci a sfalšované diplomovky.
Čo mi ostáva? Momentálne asi len čakať a dúfať, že situácia na Ukrajine nebude pokračovať ku nám. Avšak reálnou hrozbou pre nás nie je len Putinova armáda, ale aj Putinove vzorce prejavujúce sa u našich politikov. Vo mne sa ozýva sebecké ja, ktoré už si neposedí pri rieke v Užhorode, nenavštívi literárny festival v Ľvove alebo nepôjde na techno do Kyjeva. Zároveň však začnem byť vďačnejší za možnosti, ktoré mám ešte stále doma k dispozícii. Necenzurované umenie, nezmanipulované informácie a sviečkové manifestácie bez policajných zásahov. Lebo teraz sa ukazuje, ako je sloboda krehká.
Ešte neviem, čo bude a čo mám robiť. Ale jedna vec je istá. Už si nebudem objednávať Ruský štandard.
