Tieto Vianoce som bol nadmerne konfrontovaný s utrpením kaprov. So mnou to nič nerobí, lebo u nás doma sa kapre na Vianoce nejedia. Otec jedny Vianoce zahlásil, že kapor je špinavá ryba a on to jesť nebude. A tak kapor u nás skončil.
Ale na sociálnych sieťach na mňa vyskakovali posty, ako sú kapre vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia, ako sú v strese, ako sa dusia vo vani a ako by sme mali zastaviť túto krutú tradíciu.
Nechcem zľahčovať utrpenie kaprov a nechcem byť za egocentrika. Ale budem. Kapre bokom, Vianoce sú celkovo kruté a nielen ryby trpia. Ja trpím tiež. Pre mňa nie je prirodzené predstierať záujem o rodinu, tlačiť sa v obchodoch a dusiť sa zemiakovým šalátom. Mohli by sme zastaviť túto krutú tradíciu a zrušiť Vianoce celkovo.
Ja Vianoce považujem za neúprimný gýč. Nie sú to predsudky, ale zlé skúsenosti. Naša rodina mala vždy tendenciu to hrať počas Vianoc na usporiadanú domácnosť, ale nikdy to nevyšlo. Každé Vianoce niekomu praskli nervy a končilo to krikom, rozbitými taniermi, urážkami, zhodeným stromčekom alebo coming-outom. Utrpenie kapra na Vianoce končí, ale pre mňa každé Vianoce začínajú pocitom déjà vu a končia úzkosťami.
Tieto Vianoce boli extrémne náročné. Prvýkrát bez otca, ale stále s covidom vo vzduchu. Môj brat a sestra žijú v zahraničí, preto s darčekmi prichádza aj plánovanie logistiky. A tento rok darčeky od brata z Nórska skončili na colnici.
Brat sa snažil celú situáciu vyriešiť a zistiť, čo je vo veci. Na infolinke mu pani vysvetlila, že spravil jednu zásadnú chybu a tou je čestný prístup. Keby v colnom vyhlásení zaklamal a napísal, že hodnota balíka je pod 30 €, neboli by problémy. Ale takto bol balík zadržaný, pokiaľ nezaplatíme colný dlh. Pri mojich úzkostiach som to prežíval, ako keby mi niekto uniesol dieťa a požadoval výkupné. Ja síce dieťa nemám, ale myslím si, že keby som nejaké dieťa mal a niekto by mi ho uniesol kvôli výkupnému, určite by nebolo okolo toho toľko papierovačiek. Niečo o tom viem, videl som film Výkupné s Melom Gibsonom.
Brat mi poslal podrobný návod od pani z infolinky. Aby som dostal balík pred Vianocami, musel som ísť osobne na colnicu. Colný úrad sa spolu s poštou nachádza pri stanici Nové mesto. Balíky vydávajú do tretej, tak som prišiel o pol druhej. Však hodina a pol by mala stačiť na vybavenie.
Od pani na linke som mal praktické inštrukcie. Pred poštou je zakaždým dlhý rad, ten treba ignorovať. Tak som sa predbehol a vrátnikovi som povedal, že idem zaplatiť colný dlh a on ma poslal na prvé poschodie. Na prvom poschodí mi dali vyplniť formuláre a vystavili poplatok za vyriešenie colného konania a poslali ma na 4. poschodie riešiť to ďalej.
Na 4. poschodí som sa postavil ku okienku. Za okienkom bola pani, ktorá ma vytrvalo ignorovala. Keď som zakašľal, aby si ma všimla, pozrela na mňa a povedala mi, že to som zle a musím na opačnú stranu. Ani sa nepýtala, čo chcem.
Na opačnej strane mi oznámili, že majú problém. Táto veta nikdy neznamená nič dobré bez ohľadu na to, či to hlási posádka raketoplánu alebo ďalšia pani za okienkom. Vraj v balíku bolo 6 položiek, ale vo formulári boli napísané iba 4. Tak som zavolal bratovi, čo je vo veci a on mi vysvetlil, že vyhlásenie podával elektronicky, ale formulár vytlačil iba 4 položky a zvyšok si treba pozrieť cez čiarový kód v elektronickom systéme. Pani za okienkom nerozumela. Ak to nebolo na papieri, tak to neexistovalo.
Pani potom vybehla o pár poschodí nižšie sa spýtať, ale ani tam nikto nič netušil o nejakom elektronickom systéme a ak to nebolo na papieri, tak to bol problém. Ďalší problém bol, že nikde neboli faktúry. No ja neviem. Ja väčšinou dávam cenovky z darčekov dolu a určite do nich nestrkám faktúry. Tak som opäť zavolal bratovi, aby mi poslal účty za darčeky. A tak sa brat pohrabal v smetnom koši, vytiahol bločky z obchodov a podrobne ich nafotil, aby som pekne videl, čo dostanem na Vianoce a koľko to stálo. Vianočné prekvapenie bolo fuč.
Keď som pani poslal fotografie účtov, nastal ďalší problém. Nikto nevedel, ako sa tie fotky vytlačia. A čo nebolo na papieri, tak to neexistovalo. Tak sa zbehlo celé colné oddelenie, aby spojazdnili tlačiareň a nakoniec sa podarilo. Potom sa ma pani spýtala, koľko mám času a vraj si budem musieť počkať na colné rozhodnutie, ale to potrvá, lebo to nie je len tak. Potom odišla a prešla okolo mňa s kávou a koláčikom a tvárila sa, že ma nevidí.
Medzičasom mi začali chodiť ospravedlnenia od brata, že mi vôbec nejaké darčeky posielal a keby vedel, že v colnom vyhlásení nemá hovoriť pravdu, tak by klamal.
Asi po pol hodine prišla pani s ďalšími formulármi, ktoré som mal vyplniť a potom ma poslala na poštu zaplatiť šeky. Našťastie, poradila mi, že mám ignorovať rad na poštu a povedať vrátnikovi, aby ma pustil pred čakajúcich ľudí. A tak som aj spravil. Aj mi bolo ľúto ľudí, ktorých som predbehol, ale nechcel som si pridávať na utrpení.
Keď som sa vracal na colnicu z pošty, bolo 10 minút po tretej. Vrátnik mi povedal, že pochybuje, že niekto na mňa bude čakať. Ešte som zastihol pani, ktorá ma vybavovala na colnici a s ľútosťou v hlase mi povedala: „Joj, škoda, že ste neprišli skôr. Teraz už vám balík nikto nedá, budete sa musieť vrátiť zajtra.“
A tak som sa aj vrátil. Radšej v predstihu. Čiže ráno.
Pekne som si vyzdvihol darčeky a zaželal paniam za okienkom pekné sviatky. Na darčekoch som zalepil diery na baliacom papieri, ktoré vznikli pri inšpekcii zásielky, aby sme mali ešte nejaké prekvapenie.
Keď som si spätne otvoril Colný úrad na Google mapách, vyskočili na mňa recenzie s priemerom jedna hviezdička. Nahnevaní ľudia k hodnoteniu napísali, že by najradšej nedali ani jednu hviezdičku, ale na Googli sa menej dať nedá. Ja som nebol až tak vytočený, však väčšina personálu bola milá, aj keď trochu neschopná, ale asi robili maximum, čo vedeli. A teraz už viem, čo mám robiť nabudúce. A to klamať.
Možno aj táto skúsenosť spôsobila, že som bol extrémne pokojný celé sviatky a mama pri štedrovečernom stole povedala, že ma nespoznáva. Bolo to také malé budhistické osvietenie na Colnom úrade pri stanici Nové mesto.
Však čo sa budem rozčuľovať nad paniami pri okienku, keď za posledné dva roky to na Slovensku funguje horšie ako na Colnom úrade. Nikto nič nevie, ale hrá sa to tu na nejaké pravidlá bez logiky. Divadlá čakajú, kým na nich príde rad, zatiaľ čo kostoly a zjazdovky majú prednosť. A ak ste sa nechali poctivo zaočkovať, tak vám to tieto sviatky bolo prd platné. Preto som bol počas Vianoc nečakane pokojný, lebo 2 roky neviem, čo bude ďalej a nevidím kompetentných ľudí, čo by to vyriešili. V tomto stave bytia sú vybavovačky na colnici alebo Vianoce s rodinou prechádzka ružovou záhradou.
Ale ak mi niekto začne nariekať o utrpení kaprov, tak končím. Lebo ja som tiež trpel viac než dosť.