💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- NASA pri mapovaní grónskeho ľadu znovu objavila tajnú základňu Camp Century.
- Podzemné mesto malo byť súčasťou utajeného plánu na rozmiestnenie jadrových rakiet.
- Projekt nakoniec zlyhal a základňu v roku 1967 opustili.
- Pod ľadom však dodnes zostáva jadrový odpad, ktorý môže byť v budúcnosti problémom.
Keď vedci z NASA na jar 2024 prelietavali nad Grónskym ľadovým štítom, očakávali, že radar im ukáže iba vrstvy ľadu a skalnaté podložie. Namiesto toho sa na obrazovke objavil pravidelný systém tunelov a budov. Nebol to prírodný útvar, ale pozostatky Camp Century - jednej z najambicióznejších vojenských stavieb studenej vojny, píše portál Popular Mechanics.
„Hľadali sme podložie pod ľadom a zrazu sa objavil Camp Century,“ povedal vedec z Laboratória prúdového pohonu NASA Alex Gardner. „Najskôr sme vôbec netušili, na čo sa pozeráme.“
Mesto ukryté pod ľadom
Camp Century vznikol v úplnom utajení medzi rokmi 1959 a 1960 zásluhou ženijného zboru americkej armády. Základňa sa nachádzala približne 240 kilometrov od leteckej základne Thule a tvorilo ju 21 podzemných tunelov s celkovou dĺžkou takmer troch kilometrov.
NASA pri jej opätovnom objavení využila radarový systém UAVSAR, ktorý pracuje s rádiovými vlnami. Na rozdiel od technológie LiDAR nepoužíva laser, ale dokáže preniknúť cez hrubé vrstvy ľadu a odhaliť objekty ukryté pod povrchom. Na radarových snímkach sú dodnes dobre rozpoznateľné viaceré budovy bývalej základne.
Výstavba bola extrémna
Vybudovať celé podzemné mesto uprostred Grónska znamenalo logistický výkon, ktorý dnes pôsobí neuveriteľne. Na miesto dopravili približne 6-tisíc ton materiálu na ťažkých saniach, ktoré sa pohybovali rýchlosťou len okolo troch kilometrov za hodinu. Cesta z americkej základne Thule trvala približne 70 hodín.
Inžinieri najprv vyrezali do snehu hlboké priekopy. Najväčšia z nich, prezývaná Main Street, merala viac než 300 metrov. Až potom nad nimi postavili drevené budovy prekryté oceľovými strechami. Energiu zabezpečoval jeden z prvých prenosných jadrových reaktorov PM-2A, ktorý musel spoľahlivo fungovať aj v teplotách okolo mínus 70 stupňov Celzia.
Veda bola len zásterkou
Na prvý pohľad išlo o vedeckú základňu. Výskumníci tu skúmali ľadové jadrá a geológiu Grónska, pričom ich objavy výrazne rozšírili poznatky o dávnej histórii ostrova. To však nebol hlavný dôvod jej existencie. Camp Century mal byť súčasťou prísne tajného projektu Iceworm.
Americká armáda plánovala pod grónskym ľadom vybudovať sieť tunelov s rozlohou približne 135-tisíc štvorcových kilometrov, v ktorej by bolo rozmiestnených až 600 balistických rakiet. Celý komplex malo obsluhovať približne 11-tisíc vojakov žijúcich pod ľadom.
Projekt však narazil na technické aj praktické problémy. Pohyb ľadového štítu deformoval tunely rýchlejšie, než ich bolo možné opravovať. Armáda preto základňu v roku 1967 definitívne opustila.
Problém zostal pod ľadom
Reaktor síce po uzavretí odviezli, no nie všetko zmizlo spolu s ním. Pod ľadom zostalo viac ako 177-tisíc litrov rádioaktívneho odpadu a ďalší kontaminovaný materiál. V 60. rokoch sa predpokladalo, že ľad základňu navždy uväzní. O globálnom otepľovaní sa vtedy prakticky nehovorilo.
„Mysleli si, že sa nikdy neobjaví na povrchu,“ povedal klimatológ William Colgan ešte v roku 2016. „V 60. rokoch pojem globálne otepľovanie ani neexistoval. Dnes sa klíma mení a otázkou je, či to, čo je tam dole, tam aj zostane.“
Podľa výpočtov vedcov by sa ľad v oblasti mohol začať výraznejšie topiť okolo roku 2090. To znamená, že vojenský projekt, ktorý mal zostať navždy pochovaný pod grónskym ľadom, by sa mohol opäť pripomenúť.
