Za rozhodnutím 25-ročnej Španielky Noelie Castillo ukončiť život boli roky utrpenia aj zdravotné komplikácie, informuje portál The Guardian. Po sexuálnom napadnutí sa v roku 2022 pokúsila o samovraždu. Pokus prežila, no zostala paraplegičkou, odkázaná na invalidný vozík a žila v neustálych bolestiach. O niekoľko mesiacov neskôr požiadala podľa španielskeho zákona o eutanázii o možnosť odísť dôstojne a podľa vlastnej vôle.
Proti jej rozhodnutiu sa postavil vlastný otec, ktorého podporila aj konzervatívna organizácia Christian Lawyers. Tvrdili, že vzhľadom na jej psychiatrickú diagnózu nie je schopná urobiť slobodné a plne informované rozhodnutie. Prípad sa tak postupne dostal pred viaceré súdy a vyvolal silnú verejnú diskusiu o tom, kde sa končí ochrana života a kde sa začína právo človeka rozhodovať o vlastnom utrpení.
Napokon však rozhodli súdy v jej prospech. Európsky súd pre ľudské práva zamietol žiadosť jej otca o pozastavenie výkonu eutanázie a Noelia mohla svoj zámer naplniť. Zomrela v zdravotníckom zariadení v meste Sant Pere de Ribes v provincii Barcelona.
Prípad otvoril citlivú spoločenskú debatu
Jej príbeh v Španielsku opäť otvoril citlivú debatu o eutanázii, ktorá je v krajine legálna od roku 2021. Zákon umožňuje požiadať o asistovanú smrť plnoletým ľuďom s vážnym a nevyliečiteľným ochorením alebo so závažným chronickým stavom, ktorý prináša trvalé a neznesiteľné utrpenie. Proces je pritom prísne regulovaný a vyžaduje opakované písomné žiadosti, posúdenie zdravotného stavu aj schválenie odbornou komisiou.
Noelia ešte krátko pred smrťou poskytla televízny rozhovor, v ktorom hovorila otvorene o svojom stave aj o tom, ako vnímala vlastný život. Opísala hlbokú vyčerpanosť, osamelosť a pocit, že už v sebe nemá silu pokračovať. Zdôraznila, že jej rozhodnutie je osobné a nechce, aby sa z nej stával symbol alebo príklad pre iných. Nechcela nikoho presviedčať ani nabádať, len žiadala, aby bolo rešpektované to, čo považovala za svoje jediné možné východisko.
Silno vnímala aj to, ako o nej hovorí okolie. Prekážalo jej, že ľudia komentujú jej život, hoci netušia, čo všetko denne prežívala. Chcela, aby bol jej hlas konečne počuť taký, aký naozaj bol – nie cez názory iných, ale cez jej vlastnú skúsenosť.
Aj po jej smrti zaznievali protichodné reakcie. Organizácia Christian Lawyers zopakovala svoj nesúhlas so zákonom o eutanázii a vyhlásila, že každý život má byť chránený. Na druhej strane sa mnohí ľudia priklonili k názoru, že v centre celej diskusie musí zostať predovšetkým človek, jeho dôstojnosť a jeho právo rozhodovať o sebe v situácii, ktorú nikto zvonku nedokáže naplno precítiť.
