💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Niektoré profesie sa historicky považujú za príliš dôležité na to, aby ich ľudí poslali na front.
- Medzi výnimky často patria farmári, lekári, zdravotné sestry či inžinieri.
- Existuje aj množstvo zdravotných diagnóz, ktoré človeka automaticky vyradia z vojenskej služby.
- Nie je jasné, či by v prípade mobilizácie museli do služby nastúpiť aj ženy.
Predstava tretej svetovej vojny bola ešte pred pár rokmi skôr materiálom pre dystopické filmy než serióznu verejnú debatu, píše portál Tyla. Posledné mesiace však ukazujú, že geopolitické napätie dokáže rásť veľmi rýchlo - a s ním aj otázky, ktoré si ľudia kladú: čo by sa stalo, keby štáty začali mobilizovať civilistov?
Jedna z najčastejších otázok znie jednoducho - kto by vlastne musel ísť bojovať, a kto by mohol zostať doma? Diskusia sa rozprúdila najmä po tom, čo Spojené štáty a Izrael podnikli koncom februára spoločné letecké útoky na Irán. Podľa agentúry Reuters si konflikt vyžiadal stovky obetí.
„Cieľom operácie bolo zabezpečiť, aby Irán nezískal jadrovú zbraň,“ vysvetlil americký prezident Donald Trump. Irán následne odpovedal raketovými útokmi na americké ciele a spojencov v regióne. Hoci ide zatiaľ o regionálny konflikt, podobné udalosti pravidelne oživujú starú otázku - mohla by sa mobilizácia civilistov vrátiť aj v moderných štátoch?
Povinná vojenská služba dnes
V mnohých krajinách dnes povinná vojenská služba neexistuje alebo je pozastavená. Armády sa spoliehajú najmä na profesionálnych vojakov.
Niektorí experti však upozorňujú, že v prípade veľkého konfliktu by sa situácia mohla rýchlo zmeniť. Britský poslanec Mike Martin, ktorý je zároveň veteránom z Afganistanu, pre The Express povedal: „Ak by sme sa zapojili do všeobecnej vojny s Ruskom, obyvateľstvo by bolo mobilizované - o tom niet pochýb.“
Podľa neho samotná príprava armády paradoxne znižuje šancu, že k vojne vôbec dôjde. „Pripravenosť vytvára odstrašenie, ktoré znižuje pravdepodobnosť konfliktu,“ dodal.
Profesie, ktoré by mohli zostať doma
Aj v minulosti však mobilizácia neznamenala, že by musel narukovať každý. Počas veľkých vojen boli niektoré profesie považované za takzvané strategické povolania. Ich pracovníci zostávali doma, pretože boli pre fungovanie krajiny dôležitejší než na bojisku. Historicky medzi ne patrili napríklad:
- pekári
- farmári
- lekári
- zdravotné sestry
- inžinieri
Logika je pomerne jednoduchá. Aj počas vojny musí krajina vyrábať potraviny, liečiť zranených alebo udržiavať infraštruktúru. Bez týchto profesií by sa spoločnosť mohla zrútiť skôr, než by armáda vôbec stihla bojovať.
Zdravotné dôvody ako ďalšia veľká skupina výnimiek
Mobilizácia sa zvyčajne týka len ľudí, ktorí sú fyzicky a psychicky schopní služby. Existuje preto celý zoznam zdravotných stavov, ktoré môžu človeka z armády automaticky vyradiť. Patria medzi ne napríklad:
- epilepsia
- silné migrény
- úzkosti alebo depresie
- vysoký krvný tlak
- problémy so sluchom
- potravinové alergie
- cukrovka
Dokonca aj zlá dentálna hygiena môže byť v niektorých armádach dôvodom, prečo človek neprejde zdravotnou prehliadkou. Dôvod je praktický - vojenská služba kladie extrémne nároky na telo aj psychiku. Armáda preto potrebuje vojakov, ktorí sú schopní fungovať v stresových podmienkach.
A čo ženy?
Otázka mobilizácie žien sa historicky vyvíjala. Na začiatku druhej svetovej vojny boli v roku 1939 vo Veľkej Británii povolaní muži vo veku dvadsať až dvadsaťdva rokov, aby absolvovali vojenský výcvik. Neskôr sa povinnosť rozšírila na mužov vo veku osemnásť až štyridsaťjeden rokov.
V roku 1941 však zákon o národnej službe umožnil mobilizovať aj ženy vo veku dvadsať až tridsať rokov na takzvané nevyhnutné vojnové práce. Do polovice roku 1943 pracovalo pre vojnové úsilie približne deväťdesiat percent slobodných žien a osemdesiat percent vydatých žien. Dnes nie je jasné, či by v prípade obnovenia mobilizácie boli povolané aj ženy a aké úlohy by mali plniť.
Treba však dodať jednu dôležitú vec - ide len o hypotetické scenáre. V súčasnosti žiadna veľká západná krajina neplánuje okamžité zavedenie povinnej vojenskej služby. Napriek tomu je otázka mobilizácie stále súčasťou debaty o tom, ako by moderné spoločnosti reagovali na najhorší možný scenár v podobe veľkej vojny.
