💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Tretia svetová vojna je síce hypotetická, ale geopolitické napätie rastie.
- Niektoré európske krajiny majú historickú neutralitu alebo výhodnú polohu.
- Medzi potenciálne bezpečnejšie štáty patria napríklad Švajčiarsko či Portugalsko.
- Realita však je, že pri globálnom konflikte by nebolo úplne bezpečné takmer nikde.
Ráno zapneš mobil a správy vyzerajú ako scenár dystopického filmu. Rakety, mobilizácia, geopolitické napätie a politici hovoria o „eskalácii“. Myšlienka tretej svetovej vojny znie ako niečo z učebníc dejepisu, no v posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje v reálnych debatách, píše portál LADBible.
Od ruskej invázie na Ukrajinu sa bezpečnostná situácia vo svete výrazne zhoršila. Najnovšie ju ešte viac vyhrotili útoky Spojených štátov a Izraela na Irán. Pre bežných ľudí to znamená jediné - otázku, ktorá ešte pred pár rokmi znela absurdne. Kde by bolo najbezpečnejšie miesto, keby sa konflikt naozaj rozšíril?
Niektorí premýšľajú o zásobách a takzvaných survival balíčkoch. Iní uvažujú radikálnejšie - o presune do krajiny, ktorá by sa potenciálne mohla vyhnúť najhoršiemu.
Švajčiarsko: legenda neutrality
Ak existuje štát, ktorý sa v diskusiách o bezpečí objavuje najčastejšie, je to Švajčiarsko. Táto alpská krajina je synonymom neutrality. Už viac než 200 rokov sa priamo nezapojila do veľkého medzinárodného konfliktu. Práve preto ju mnohí považujú za jedno z najbezpečnejších miest v Európe v prípade globálnej vojny.
Neutralita však má aj svoju kontroverznú stránku. Počas druhej svetovej vojny čelilo Švajčiarsko kritike za to, že poskytlo útočisko aj niektorým nacistom. Napriek tomu si krajina dlhodobo udržiava status štátu, ktorý sa konfliktom snaží vyhýbať. Okrem toho ponúka aj jednu praktickú výhodu - obrovské množstvo civilných bunkrov a obranných systémov.
Írsko: mimo vojenských aliancií
Pre mnohých Európanov by bolo relatívne jednoduchou voľbou Írsko. Krajina nie je členom NATO, čo znamená, že by sa automaticky nemusela zapojiť do vojenského konfliktu na strane aliancie. Historicky si navyše zachováva silnú tradíciu neutrality.
Táto politika má korene ešte v období druhej svetovej vojny, keď sa Írsko rozhodlo do konfliktu nevstúpiť. Rozhodnutie bolo ovplyvnené aj historickými vzťahmi s Britániou. Geograficky ide zároveň o ostrov na západnom okraji Európy, čo by mohlo znamenať určitú strategickú výhodu.
Rakúsko: neutralita uprostred Európy
Rakúsko je ďalšou krajinou, ktorá si dlhodobo udržiava neutralitu. Podobne ako Švajčiarsko nie je členom NATO, čo znižuje pravdepodobnosť, že by sa automaticky zapojilo do vojenského konfliktu. Krajina je navyše známa stabilnou politikou a silnou ekonomikou.
Má však aj jednu nevýhodu - geografickú blízkosť k Ukrajine. Ak by sa konflikt východnej Európy ďalej rozšíril, Rakúsko by bolo relatívne blízko potenciálnej frontovej línie. Ale to by nám už v tomto prípade bolo jedno, všakže.
Dánsko: malá krajina so silnou armádou
Na prvý pohľad by Dánsko možno nebolo prvou voľbou. Ide o malú krajinu, no jej strategická poloha a moderné ozbrojené sily z nej robia zaujímavý prípad. Dánsko je síce členom NATO, no disponuje silnou obrannou infraštruktúrou.
Dôležitú úlohu zohráva aj Grónsko, autonómne územie pod dánskou správou. V prípade globálneho konfliktu by práve jeho poloha v severnom Atlantiku mohla mať veľký strategický význam.
Portugalsko: na okraji Európy
Ak by si hľadal krajinu, ktorá je doslova na konci Európy, Portugalsko by bolo jednou z prvých možností. Nachádza sa na západnom pobreží Pyrenejského polostrova, ďaleko od väčšiny potenciálnych frontov. Geografická izolácia znamená, že akýkoľvek nepriateľ by sa k nemu musel dostať cez takmer celý kontinent.
Portugalsko je síce zakladajúcim členom NATO, takže by sa teoreticky mohlo zapojiť do konfliktu. Bežní obyvatelia by však pravdepodobne boli menej priamo zasiahnutí než v krajinách bližšie k hlavným bojovým zónam.
Úplne bezpečné miesto neexistuje
Aj keby si sa presťahoval do jednej z týchto krajín, odborníci upozorňujú na jednu zásadnú vec - v prípade globálneho konfliktu by neexistovalo úplne bezpečné miesto.
Najmä pri scenári jadrovej vojny by rádioaktívny spad mohol zasiahnuť obrovské časti planéty. Konflikt takéhoto rozsahu by ovplyvnil miliardy ľudí bez ohľadu na to, kde žijú.
Prečo sa dnes vôbec hovorí o veľkej vojne
Diskusia o tretej svetovej vojne sa znovu rozprúdila po eskalácii konfliktu na Blízkom východe. Americký prezident Donald Trump oznámil začiatok rozsiahlych vojenských operácií v Iráne slovami: „Zničíme ich rakety a zrovnáme ich raketový priemysel so zemou.“ Cieľom útokov podľa neho bolo „zabezpečiť, aby Irán nezískal jadrovú zbraň“.
Irán reagoval vlastnými útokmi na Izrael a viaceré krajiny Perzského zálivu, pričom britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že Irán môže konflikt zastaviť: „Mali by sa zdržať ďalších útokov, vzdať sa svojho zbrojného programu a ukončiť násilie voči vlastným občanom, ktorí si zaslúžia právo rozhodovať o svojej budúcnosti.“
