💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Dánsko v roku 1917 odovzdalo USA celé koloniálne súostrovie v Karibiku.
- Súčasťou územia bol aj Little Saint James, neskôr známy ako Epsteinov ostrov.
- O desaťročia neskôr sa z neho stal symbol jedného z najtemnejších škandálov elít.
- Dnes ten istý štát čelí tlaku Donalda Trumpa v otázke Grónska.
Myšlienka, že by Dánsko mohlo Spojeným štátom „predať“ Grónsko, dnes v Európe vyvoláva pobúrenie a pocit absurdity. No historická pamäť hovorí niečo iné: Dánsko už raz svoje územie Amerike postúpilo.
V roku 1916 uzavreli Kodaň a Washington dohodu o postúpení Dánskych Západných Indií, dánskeho koloniálneho súostrovia v Karibiku. Spojené štáty sa zaviazali zaplatiť 25 miliónov dolárov v zlate, ratifikácia prebehla na prelome rokov 1916 a 1917 a samotný prevod suverenity sa uskutočnil 31. marca 1917.
Z dnešného pohľadu je dôležité aj to, čo stálo v pozadí tejto dohody. Americká diplomacia vtedy zároveň deklarovala, že nebude namietať proti rozšíreniu dánskych politických a ekonomických záujmov v Grónsku. Karibská transakcia tak bola nielen koloniálnym obchodom, ale aj súčasťou širšej bezpečnostnej rovnice v severnom Atlantiku.
Vtedajšie Dánsko riešilo finančné bremeno kolónií a Spojené štáty strategickú kontrolu oblasti v čase svetovej vojny. Z pohľadu doby išlo o racionálny krok. Z pohľadu dneška znie predstava „predaja ostrovov“ ako niečo, čo sa už do moderného sveta nehodí.
Little Saint James ako nenápadná položka v zmluve
Dánske Západné Indie sa po roku 1917 stali tým, čo dnes poznáme ako Americké Panenské ostrovy. Súčasťou tohto územia boli aj drobné ostrovy v okolí Svätého Tomáša. Medzi nimi aj Little Saint James.
V čase podpisu zmluvy to bol bezvýznamný kúsok zeme, ktorý nikoho nezaujímal. Nehral žiadnu politickú rolu, nebol centrom obchodu ani symbolom moci. Bol len jedným z mnohých ostrovov, ktoré sa v rámci veľkej koloniálnej dohody „presunuli“ z európskej do americkej sféry.
A práve tu sa začína prvá vrstva bizarnosti. Geopolitické rozhodnutie, ktoré riešilo bezpečnosť, vojnu a koloniálne dedičstvo, zároveň bez emócie presunulo aj miesto, ktoré sa o generácie neskôr stane synonymom pre zneužívanie moci a sexuálne vykorisťovanie.
V roku 1998 si Little Saint James kúpil finančník Jeffrey Epstein. Bol jedinou osobou vo firme LSJ LLC, ktorá územie kúpila za 7,95 milióna dolárov. Z nenápadného karibského ostrova sa postupne stalo jeho súkromné sídlo a neskôr aj symbol jedného z najväčších škandálov moderných elít. Svet ho začal poznať ako „Epsteinov ostrov“.
Dánsko v roku 1917, prirodzene, nemohlo tušiť, aký význam tento ostrov nadobudne o takmer sto rokov neskôr. No história má zvláštnu schopnosť spätne prepájať udalosti, ktoré spolu pôvodne nijako nesúviseli.
Obvinenia a tvrdenia o Trumpovi a Epsteinovom ostrove
Aby toto prepojenie medzi Grónskom, Dánskom a Little Saint James neostalo len historickou kuriozitou, vstupuje do hry ešte jedna, oveľa citlivejšia rovina - vzťah Donalda Trumpa k Jeffreyovi Epsteinovi a opakujúce sa tvrdenia, že by sa Trump mohol objaviť aj medzi návštevníkmi „Epsteinovho ostrova“.
Je nespochybniteľné, že Trump a Epstein sa v deväťdesiatych rokoch pohybovali v rovnakých spoločenských kruhoch. Existujú fotografie, videá aj dobové správy, ktoré ich zachytávajú na večierkoch v Mar-a-Lago či v New Yorku.
Trump sám v roku 2002 pre magazín New York povedal: „Jeffa poznám už pätnásť rokov. Je to skvelý chlap. Hovorí sa o ňom, že má rád krásne ženy rovnako ako ja, a mnohé z nich sú dosť mladé.“ Tento výrok sa po Epsteinovom páde stal jedným z najcitovanejších dôkazov ich niekdajšej blízkosti.
Zároveň však platí, že spoločenský kontakt a osobná známosť nie sú to isté ako účasť na trestnej činnosti - a už vôbec nie dôkaz návštevy konkrétneho miesta. Práve tu sa začína rozpor medzi verejnou predstavivosťou a tým, čo je možné seriózne doložiť.
Reuters v júli 2025 citoval Trumpa, ktorý odmietol tvrdenia o návšteve Little Saint James slovami: „Nikdy som nemal to ‚potešenie‘ navštíviť Epsteinov ostrov... odmietol som pozvanie.“ Podľa jeho verzie sa s Epsteinom rozišiel ešte predtým, než sa jeho súkromný ostrov stal centrom známej kauzy.
Fact-checkingová organizácia Politifact v novembri 2024 hodnotila virálne príspevky, ktoré tvrdili, že Trump bol na ostrove, a dospela k záveru, že na takéto tvrdenie neexistuje dôkaz. Inými slovami: nejde o to, že by bolo „vyvrátené“, ale o to, že preň neexistuje overiteľná opora v dokumentoch, svedectvách ani v oficiálnych záznamoch.
Situáciu ešte viac skomplikovala vlna zverejnených materiálov v decembri 2025. Reuters vtedy informoval o dokumentoch z prostredia americkej justície, v ktorých sa objavila zmienka, že Trump mohol v deväťdesiatych rokoch absolvovať viac letov na Epsteinovom lietadle, než sa predtým verejne uvádzalo. Agentúra však zároveň zdôraznila dve kľúčové veci: z dokumentov nevyplýva dôkaz o trestnom čine a ministerstvo spravodlivosti označilo časť tvrdení v materiáloch za „nepodložené a nepravdivé“.
Associated Press pri tej istej vlne zverejnených dokumentov upozornil, že ide o rozsiahly balík s množstvom mien a náznakov, no s obmedzeným novým obsahom v zmysle overiteľných faktov. Záznamy obsahujú aj tvrdenia, ktoré nie sú podložené dôkazmi a nemožno ich považovať za potvrdené.
Výsledkom je zvláštny mediálny stav: verejný priestor je zaplavený narážkami, asociáciami a podozreniami, no pri tvrdení „Trump bol na Little Saint James“ narážame na hranicu medzi senzáciou a dôkazom.
Grónsko ako návrat starého motívu
Do tohto historicko-morálneho priestoru dnes vstupuje téma Grónska. Donald Trump v roku 2026 otvorene hovorí o potrebe začať rokovania, ktoré by Spojeným štátom priniesli kontrolu nad ostrovom. Argumentuje bezpečnosťou, Arktídou, Ruskom, Čínou a budúcimi konfliktmi.
Pre Dánsko je to šokujúce. Pre Európu neprijateľné. Pre Grónčanov existenčná otázka. No pre historika je na tom niečo znepokojujúco známe: Spojené štáty už raz na Dánsko tlačili v mene bezpečnosti a stratégie. A Dánsko už raz povedalo áno.
Rozdiel je v tom, že v roku 1917 išlo o koloniálne územie bez politického hlasu. Dnes ide o autonómny región s vlastnou identitou a vôľou. No motív zostáva - veľmoc chce ostrov, lebo ho považuje za kľúčový.
Za posledné týždne sa Grónsko vrátilo do centra pozornosti po vyjadreniach prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty chcú začať rokovania smerujúce k získaniu ostrova. V Davose Trump hovoril o strategickej bezpečnosti a zároveň tvrdil, že silu použiť nechce.
Následne po rokovaní so šéfom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem komunikoval „rámec budúcej dohody“ pre Grónsko a arktickú oblasť a tému prepájal so spoločnou bezpečnosťou, vrátane argumentu, že spolupráca má brániť prenikaniu Ruska a Číny.
A práve tu sa uzatvára niť bizarnosti. Ostrov, ktorý sa dostal do amerických rúk vďaka dávnej dohode s Dánskom, sa stal symbolom temnej stránky elít. Meno amerického prezidenta, ktorý dnes tlačí na Dánsko v otázke Grónska, sa v jeho tieni opakovane objavuje nie ako preukázaný aktér, ale ako súčasť príbehu, kde sa história, politika a morálna neistota znepokojivo prelínajú.
História tak nevracia len staré mapy, ale aj staré otázky: čo všetko je ešte možné „predať“ - a aké dôsledky si to nesie, aj keď dnes o nich ešte netušíme.
