💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Belgický premiér chce silnejší Benelux ako jeden štát.
- Flámčania to podporujú, frankofónni Belgičania prevracajú oči.
- Odborníci hovoria, že Luxembursko by do toho nešlo ani omylom.
- Najväčší problém je Brusel.
Belgický premiér Bart De Wever v júni vyhlásil, že rozdelenie pôvodných Nížin v 16. storočí bolo „najväčšie nešťastie, aké nás kedy postretlo“. Rovnaký pocit zopakoval aj počas prednášky v Amsterdame, kde hovoril o „intímnej únii“ Belgicka, Holandska a Luxemburska - podľa neho by sa nový útvar mohol stať „bijúcim srdcom Európy“, píšu The Brussels Time.
K slovu sa pridal aj flámsky ministerský predseda Matthias Diependaele, ktorý v holandskom rádiu Sven op 1 povedal: „Bart na to hľadí historicky. Ja to plne podporujem, ale pozerám sa dopredu.“
Podľa neho spoločné ambície dávajú zmysel: „Ak sa pozrieme na geopolitické posuny, na to, ako USA vnímajú slobodný obchod, ako sa pozicionuje Čína, či na hrozbu zo strany Ruska… Flámsko a Holandsko, Belgicko a Holandsko, môžu konať spolu a riešiť tieto výzvy.“
Štvrtá najväčšia ekonomika EÚ
Diependaele tvrdí, že základ spolupráce už existuje. „Napríklad v inováciách naozaj robíme globálny rozdiel,“ dodal a pripomenul prepojenie výskumu IMEC v Leuvene a holandského ASML, dvoch svetových lídrov v oblasti čipov. Hypotetický nový Benelux by mal 30 miliónov obyvateľov, plus 700-tisíc Luxemburčanov, ak by povedali áno.
A v EÚ by sa nový štát stal štvrtou najväčšou ekonomikou. Ale politológovia upozorňujú, že sa to pekne počúva, ale realita má iné tempo. Sociopolitická expertka Caroline Sägesser pre The Brussels Times povedala, že tento sen žije najmä vo flámskej časti Belgicka: „Vo frankofónskom Belgicku vôbec nie.“
Spolupráca troch krajín dáva podľa nej logiku, keďže európska integrácia je pomalá. Ale úplné zlúčenie je iná liga. Belgicko je podľa nej mladý štát s komplikovanou identitou: „Časť holandsky hovoriaceho obyvateľstva sa nikdy necítila plne uznaná belgickým štátom.“
Nikto sa ich nespýtal
Luxembursko je bohatá krajina a pre flámske sny by bolo bonusom. Lenže Sägesser upozorňuje: „Som si istá, že Luxemburčania by o to nestáli.“ Ako malá menšina by riskovali stratu identity.
A navyše vzťah s Holandskom nie je práve idylický - v 19. storočí mali spoločného kráľa, ale dobré spomienky na to nezostali. „Ich ekonomická integrácia smeruje skôr k Nemecku,“ dodáva politologička. „Nemyslím si, že sa ich niekto pýtal, čo si o tom myslia.“
Brusel ako večný problém
Vo frankofónnom Belgicku vraj ľudia celú ideu neberú vážne. Sägesser pripúšťa alternatívny scenár: Flámsko by sa spojilo s Holandskom, Valónsko s Francúzskom. Ale aj vtedy zostáva „večný problém Bruselu“.
„Hlavná prekážka všetkých plánov flámskych nacionalistov je Brusel. Nemôžu ho ani vziať, ani opustiť. Brusel všetko komplikuje. Je to schizofrenický vzťah lásky a nenávisti,“ hovorí.
Prežije Belgicko?
Politologička ostáva optimistická: „Po kríze v rokoch 2010-2011 sa mnohí báli, že Belgicko skončí. Ale pri krízach v rokoch 2019-2020 a minulý rok už nie. Ľudia povedali: trvá to, je to ťažké, ale je to Belgicko. Prežijeme.“
Podľa článku 350 Zmluvy o EÚ práve Benelux má právo na užšiu spoluprácu, než umožňuje Únia. Beneluxská únia stále existuje, sídli v Bruseli a kedysi inšpirovala vznik samotnej EÚ. Formálne zlúčenie krajín však zostáva otáznikom. Ako povedal Diependaele: „Nikdy neviete. Kontext musí byť správny.“