Dostať sa do Pyramidenu nie je jednoduché. Najprv cesta na sever Nórska, potom let na Špicbergy do Longyearbyenu, a nakoniec plavba loďou cez arktické vody, kde aj v lete v ceste často bráni ľad.
Počas plavby vás sprevádzajú hlučné kolónie morských vtákov a na obzore sa mihajú biele siluety ľadových medveďov. Keď sa pred tebou objaví panoráma Pyramiden s ľadovcom Nordenskjöldbreen v pozadí, cítiš, že vstupuješ do iného sveta.
Stopy sovietskej éry
Mesto vzniklo začiatkom 20. storočia, no skutočný rozmach zažilo po predaji Sovietskemu zväzu v roku 1927. Stalinistická architektúra, ulice lemované bytovkami a priemyselné komplexy – všetko tu pripomína časy, keď tu žilo vyše 2-tisíc ľudí. Ťažba uhlia bola jediným dôvodom existencie mesta a keď v roku 1998 bane zavreli, obyvatelia odišli.
Život medzi ruinami
Dnes tu žije len hŕstka ľudí, ktorí sa starajú o údržbu a vítajú občasných turistov. Jedným z nich je Sergej Rubelev, ktorý v zime často zostáva odrezaný od sveta celé mesiace. Turistom ukazuje prázdne bulváre, chátrajúce bytovky, športovú halu s vyblednutými plagátmi z 50. rokov či telocvičňu, kde kedysi znel sovietsky optimizmus.
Aj keď je Pyramiden drsný a melancholický, jeho okolie je ohromujúce – arktické vrchy, fjordy a ľadovce, ktoré sa tiahnu až po horizont. Olga Kuznecovová, barmanka z hotela Tulpan, tu vyrastala a hovorí: „Je to ako dom plný duchov. Strašidelné, ale zvláštnym spôsobom krásne. Keď sa vám dostane pod kožu, odísť je ťažké.“
Pyramiden nie je len zvyšok sovietskej minulosti – je to memento, pripomienka ľudskej vytrvalosti aj márnosti v boji s prírodou. Pre niekoho je to miesto duchov, pre iného unikátny zážitok. A keď odtiaľ odchádzaš, v mysli ti zostáva ticho, ktoré sa nedá zažiť nikde inde.