Stredovek je často vnímaný ako čas prísnej morálky a tvrdých pravidiel, najmä pokiaľ ide o sexualitu. Pravda je však oveľa zložitejšia. Na jednej strane cirkev, ktorá nadobudla veľkú moc, usilovala o kontrolu nad intímnym životom veriacich, na druhej strane však existovali reálne praktiky a postoje, ktoré s oficiálnou doktrínou často nezodpovedali.
V centre stredovekých predstáv o sexe stálo náboženstvo, konkrétne kresťanstvo, ktoré vychádzalo z biblického príbehu o Adamovi a Eve. Tento príbeh o „páde človeka“ predurčil ženy ako zvodkyne a mužov ako ľahko ovplyvniteľných. Žena sa tak stala symbolom zvádzania a zároveň slabosti, čo ovplyvnilo vnímanie ženského tela po celé stredoveké obdobie. No ženy neboli len pasívnymi objektmi – stredoveké legendy, napríklad príbeh o Aristotelovi a Phyllis, poukazujú na ich bystrosť a schopnosť ovplyvňovať muža aj napriek jeho múdrosti.
Kresťanská cirkev zároveň idealizovala čistotu a panenstvo a odsudzovala žiadostivosť. Tento kontrast vyvolával v spoločnosti dilemu, na jednej strane mala žena telo plné zvodných síl, na druhej strane bola chválená za sebaovládanie a cudnosť. Na prokreáciu sa pozeralo ako na nevyhnutnú, hoci často problematickú, súčasť života, ktorá však musela byť starostlivo regulovaná.
Ako cirkev upevňovala svoju moc, začali sa objavovať prísne pravidlá o tom, kedy, kde a ako môžu manželia mať sex. Cirkev zakazovala niektoré sexuálne polohy, ktoré považovala za „neprirodzené“, rovnako aj sex počas cirkevných sviatkov alebo v niektorých posvätných miestach. Sex mal byť výlučne prokreáciou v rámci manželstva, čo výrazne obmedzovalo sexuálnu slobodu. Homosexualita bola tvrdé odsudzovaná, najmä mužská, ktorá podľa cirkvi narúšala prirodzený poriadok.
Postoj cirkvi k prostitúcii bol paradoxný – síce ju oficiálne odsudzovala, no tolerovala ju ako spôsob, ako usmerniť neviazané mužské pudy a tým predísť väčším spoločenským problémom.
Zaujímavé sú aj penitenciárne knihy, ktoré zaznamenávali hriechy a tresty – muži a ženy mohli byť napríklad nútení nosiť označenie svojho priestupku alebo sa verejne pokázať, čo ukazuje, že sexualita bola prísne kontrolovaná, no zároveň veľmi reálna súčasť života.
Napriek prísnym zákazom sa sexualita často prejavovala otvorene a so zmyslom pre humor – erotická literatúra a básne z tohto obdobia sú plné provokatívnych tém a vtipov, ktoré dokazujú, že sexualita bola aj zdrojom zábavy a ľudskej kreativity.
Mimo cirkevných pravidiel existovali aj rôzne ľudové rituály a poverčivé praktiky spojené so sexualitou a plodnosťou, napríklad obrady na podporu plodnosti alebo ochranu pred neplodnosťou, ktoré ukazujú, ako ľudia hľadali spôsoby, ako vyrovnať náboženské zákazy s každodennou realitou.
Nakoniec je jasné, že sexualita v stredoveku bola oveľa zložitejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Bola miestom stretu medzi ideálmi a realitou, medzi prísnymi pravidlami a ľudskými túžbami. Stredovekí ľudia neboli ani úplne prudérni, ani nekontrolovane žiadostiví, jednoducho žili svoje životy so všetkými rozmanitosťami, aké prináša ľudská prirodzenosť.