Tyneham dostala prezývku „dedina, ktorá zomrela za Anglicko“ po tom, čo bolo jej 225 obyvateľov v decembri 1943 počas druhej svetovej vojny evakuovaných. Britská armáda totiž potrebovala územie pre vojenský výcvik v príprave na inváziu v Normandii – známy Deň D. Obyvatelia dostali príkaz opustiť svoje domovy do 28 dní.
Na dverách miestneho kostola zanechali vtedy jednoduchý, no dojemný odkaz:
„Prosím, zaobchádzajte s kostolom a domami opatrne; vzdali sme sa svojich domovov, kde mnohí z nás žili po celé generácie, aby sme pomohli vo vojne a udržali mužov slobodných. Jedného dňa sa vrátime a ďakujeme vám za láskavé správanie sa k dedine.“
Tento deň však nikdy neprišiel.
Hoci sa spočiatku predpokladalo, že prevzatie bude dočasné, v roku 1948 bola oblasť natrvalo vyčlenená na vojenský výcvik. Odvtedy zostáva pod kontrolou britského ministerstva obrany. V sčítaní obyvateľov v roku 2001 mala dedina oficiálne nulovú populáciu a v roku 2014 bola farská obec oficiálne zrušená.
Dnes je Tyneham v určitých obdobiach roka sprístupnená verejnosti. Návštevníci môžu preskúmať pozostatky domov, školu, kostol a cintorín – všetko pôsobivo zachované ako tichý pamätník vojnových čias. Okolitá príroda, lúky, lesy, útesy a zátoky zostávajú súčasťou vojenského cvičného priestoru Lulworth, hoci na návštevu je možné si vopred naplánovať výlet.
Tyneham dnes nestelesňuje len opustené budovy, ale aj tichý príbeh ľudí, ktorí obetovali svoje domovy pre vyššie dobro. Ich návrat bol prisľúbený, no nikdy neprišiel. Zostala len spomienka a kamenné múry, ktoré mlčky rozprávajú históriu.