💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Šesť tínedžerov z Tongy sa v roku 1965 stratilo na opustenom ostrove ʻAta.
- Prežili 15 mesiacov v harmónii, nenastal žiadny chaos ako v Pánovi múch.
- Naučili sa rozdeliť si prácu, založili si záhradu a nikdy nezhasli oheň.
- Našiel ich náhodou austrálsky kapitán Peter Warner.
- Ich skutočný príbeh inšpiroval knihy, dokumenty aj metalovú kapelu Nightwish.
Keď šestica školákov v tínedžerskom veku v júni 1965 ukradla loď a zmizla v Pacifiku, Tongania si mysleli, že ich pohltil oceán. Rodičia usporiadali pohreby. O pár dní neskôr loď stroskotala a chlapci sa držali nažive osem dní, kým dorazili na skalnatý ostrov ʻAta - pustý kus sopečnej zeme, ktorý ľudia opustili pred vyše sto rokmi.
Ako by to dopadlo v bežnej fikcii? Bitky o jedlo, divoké kmene a boj o moc. Tak to napísal William Golding vo svojom kultovom Pánovi múch, kde sa skupina britských školákov po havárii lietadla mení na násilné monštrá. Lenže na ostrove ʻAta sa stalo niečo presne opačné.
Šestica z Tongy
Volali sa Mano, Stephen, Sione, David, Luke a Kolo. Mali medzi 13 a 19 rokov, všetci navštevovali internátnu školu na ostrove Tongatapu a snívali o úteku. Loď, ktorú ukradli, bola dlhá necelých osem metrov, no s plachtou im vietor zničil aj kormidlo. Osem dní plávali naslepo, kým ich rozbúrený oceán nevyhodil pri ostrých útesoch neobývaného ostrova.
Vyčerpaní, hladní a dehydrovaní, ale nažive. Prvé dni jedli surové vtáky, pili ich krv a schovávali sa v jaskyni, ktorú vlastnoručne vyhĺbili. A potom sa stalo niečo, čo by Golding nepovažoval za realistické - rozhodli sa spolupracovať.
Spolu prežiť
Našli staré ruiny dediny Kolomaile a obnovili ich. Jedli divé banány, pestovali taro (kolokázia jedlá, podobná zemiakom), nachytali kurence, ktorých predkovia tam zostali ešte z čias, keď ostrov obývali ľudia. Vyhĺbili kmene stromov na zachytávanie dažďovej vody. Prácu si rozdelili do tímov - kuchyňa, záhrada či hliadka.
Stephen, ktorý sa neskôr stal inžinierom, dokázal rozložiť oheň len pomocou dvoch kúskov dreva. Ten oheň potom udržiavali živý počas celých 15 mesiacov. V noci spievali, vyrobili si gitaru a zložili päť piesní.
Nešlo o romantickú idylku - keď sa raz pokúsili ujsť na vlastnoručne vyrobenej plti, takmer sa stratili v oceáne. No v porovnaní s fiktívnymi britskými chlapcami, ktorí si navzájom rozbíjali lebky, to bola civilizácia.
Záchrana, ktorú nik nečakal
Austrálsky kapitán Peter Warner plával v septembri 1966 okolo ostrova ʻAta, keď si na útesoch všimol vypálenú trávu. Priplával bližšie a v ďalekohľade uvidel skupinu zúbožených, nahých chlapcov. Pôvodne si myslel, že sú to nebezpeční utečenci.
Keď k nemu jeden z nich doplával a začal po anglicky vysvetľovať, čo sa stalo, Peter skontaktoval záchranárov. Odpoveď znie ako filmový twist: „Našli ste ich! Títo chlapci sú vyhlásení za mŕtvych. Ak sú to oni, je to zázrak!“
Od hrdinov k trestancom - a späť
Po návrate ich čakala oslava, ale aj šok - polícia ich zatkla. Majiteľ ukradnutej lode im totiž nechcel odpustiť. Peter Warner, ktorý zomrel v roku 2021 ako 90-ročný, však zorganizoval dokumentárne natáčanie a honorár použil na vyrovnanie škody. Vďaka tomu boli všetky obvinenia stiahnuté.
Chlapci neskôr pracovali ako rybári na Warnerovej lodi a kapitán dostal kráľovské povolenie loviť homáre v tongských vodách. Príbeh sa stal miestnou legendou.
Nadčasový odkaz
Príbeh „detí z ʻAta“ v roku 2020 znovu oživil historik Rutger Bregman v knihe Ľudskosť - dejiny nádeje. Tvrdí, že ide o silný dôkaz, že ľudia, a najmä deti, sú prirodzene spolupracujúce bytosti, nie kruté beštie, aké opisuje Golding.
Na ostrove sa v roku 2015 vrátil Kolo Fekitoa spolu s dobrodruhom Álvarom Cerezom, aby prežili 10 dní ako kedysi. Vznikol o tom dokument aj kniha. V roku 2024 dokonca fínska metalová kapela Nightwish vydala pieseň s názvom The Children of ʻAta, ktorá vzdáva hold ich odvahe a jednote.
Príbeh šiestich tínedžerov z Tongy nie je len výnimočným dobrodružstvom. Je to tichá facka kultúrnej predstave, že ľudská prirodzenosť je násilná a egoistická. Na ostrove ʻAta sa totiž ukázalo, že ak odstránime spoločenský chaos, zostane niečo silnejšie - priateľstvo, disciplína a nádej. A oheň, ktorý nikdy nezhasol.