„Vyhodili nás z Kamazu na zem, zviazali nám ruky, zaviazali oči a postavili nás k múru, kde nás mlátili obuškami a dávali nám elektrošoky,“ opísal príchod do zajateckého tábora v Taganrogu Mykola Kravčuk, vojak z ukrajinského práporu Azov, tam strávil dva roky, píše portál iDnes.cz. "Ak niekto stratil vedomie, prebudili ho čpavkom a pokračovali," dodal.
Zariadenie slúžilo pred vojnou ako miesto pre mladistvých, teraz je symbolom strachu, bezmocnosti a poníženia Ukrajincov. K prvým tunajším zajatcom patrili práve vojaci z Azovu, ktorí do mája 2022 bránili oceliarne v juhoukrajinskom Mariupole, kým boli nútení vzdať sa ruským silám.
„Pri mučení mi zalepili oči, ruky a nohy páskou. Zavesili ma za nohy hlavou dole, okolo prstov mi omotali drôty a v intervaloch piatich až siedmich sekúnd púšťali elektrický prúd,“ uviedol v decembri pred súdom v ruskom Rostove Oleksandr Maksimčuk, ďalší väzeň z Azovu.
„Potom mi na hlavu dali plastové vrece a dusili ma, pričom ma bili do brucha a rebier,“ pokračoval. Dozorcovia požadovali, aby sa priznal k obvineniu z terorizmu. Maksimčuk je jedným z mála, ktorí o pobyte v Taganrogu verejne prehovorili. Tribunál mu udelil dvadsaťročný trest.
Azov vznikol v roku 2014 pôvodne ako dobrovoľnícky prápor, neskôr sa premenil na pluk a dnes je brigádou začlenenou do ukrajinskej národnej gardy. Mnohí Ukrajinci jeho členov vnímajú ako hrdinov, Moskva ich naopak vykresľuje ako neonacistov a pluk označila za teroristickú organizáciu.
Ukrajinskí väzni podľa portálu Mediazona zvyčajne súhlasia s priznaním, aby sa vyhli ďalšiemu mučeniu. Dúfajú, že tak rýchlo dostanú rozsudok od ruského tribunálu a zamieria na zoznam pre výmenu väzňov.
Zvesti o podmienkach v Taganrogu sa natoľko rozkríkli, že slúžia na zastrašovanie zajatcov umiestnených v ďalších ruských detenčných centrách. „Nebudeš spolupracovať? Odvezieme ťa do Taganrogu, tam ešte len uvidíš,“ hrozí strážnik väzňom. Podľa ľudskoprávnej organizácie Memorial je stredisko pod kontrolou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Násilie nepredstaviteľného rozsahu
„V Taganrogu nejde o násilné konanie jednotlivých strážcov, ale o násilie nepredstaviteľného rozsahu. Svedectvá, ktoré som počula ja a moji kolegovia, sú hrozné. Väčšina zajatcov sa ale rozhodla pred súdom radšej mlčať,“ popísala právnička Marina Garbuzová.
„Pravidelne nás bili pomocou obuškov a železných tyčí. Jedlo sme dostávali raz denne. Obvykle vývar z kapusty a kúsok chleba,“ povedal stanici BBC vojak Azovu Arťom Seredňak, ktorý sa v Taganrogu zdržiaval od októbra 2022 do septembra 2023. Za tú dobu schudol o 22 kilogramov.
Podľa Kravčuka väzni vstávali denne o šiestej ráno, potom nasledovala práca a „vyšetrovacie procedúry“, čiže vypočúvanie, bitie a týranie. Väzni majú nárok na jednu trojminútovú prechádzku po dvore týždenne. Kravčuk sa stále nachádza v ruskom väzení, vlani v auguste ho ale z Taganrogu previezli na iné miesto, odkiaľ prvýkrát po dvoch rokoch môže komunikovať s právnikom.
V ruských väzniciach sa nachádzajú nielen ukrajinskí vojnoví zajatci, ale aj civilisti. Kyjev odhaduje, že Rusko môže zadržiavať zhruba 28-tisíc ľudí, ktorých zadržalo na okupovaných územiach.
„Zajatcov povinne týrať“
OSN vlani v októbri vydala správu, v ktorej obvinila Rusko zo systematického mučenia ukrajinských zajatcov. Správa spomína aj sexuálne násilie na väzňoch, vrátane znásilňovania. Ukrajinskí psychológovia tiež popísali, že niektorí muži sa z ruského zajatia vrátili vykastrovanie.
Denník The Wall Street Journal (WSJ) v pondelok uviedol, že šéf väzenskej služby v Petrohrade a Leningradskej oblasti Igor Potapenko dal v marci 2022 rozkaz elitnej jednotke dozorcov, aby s ukrajinskými vojnovými zajatcami nemali zľutovanie. Jednotky inde v Rusku dostali podobné inštrukcie.
„Takto sa rozbehla neúprosná mašinéria brutálneho mučenia ukrajinských zajatcov,“ uvádza WSJ. Dozorcovia im dávali elektrické šoky do genitálií, bili väzňov tak, aby im čo najviac ublížili, a odopierali im lekárske ošetrenie, až sa u týraných objavila gangréna a bola nutná amputácia.
Ruská armáda sa počas invázie na ukrajinskom území opakovane dopustila vojnových zločinov, vrátane vraždenia, trýznenia a znásilňovania civilistov. Moskva tiež nezákonne z Ukrajiny vyviezla 16-tisíc detí, kvôli čomu Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho splnomocnenkyňu pre práva detí Máriu Ľvovú-Bělovovú. Rusko všetko napriek množiacim sa dôkazom popiera.
Portál iDnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktorý spadá aj Brainee.sk