Vianoce v dnešnej podobe sú v mnohom ovplyvnené modernou dobou. Vianočný stromček, pohľadnice či vyobrazenie Santa Clausa ako statného bradatého pána v červenom obleku s bielym lemovaním pochádzajú z rokov 1800 a 1900. Ako však píše portál The Conversation, niektoré vianočné tradície siahajú v čase oveľa ďalej.
Pozoruhodnú správu o stredovekých vianočných oslavách možno nájsť v anglickom liste datovanom na Štedrý večer roku 1459. Napísala ho Margaret Pastonová, bohatá pani z Norfolku, majiteľka pôdy a plodná pisateľka listov svojmu manželovi Johnovi. Originál listu je teraz v Britskej knižnici a moderný prepis si môžeš prečítať online.
„Vianoce v stredoveku boli skôr náboženským ako svetským sviatkom a ako také boli považované za menej významné ako Veľká noc. V Anglicku, ako na mnohých miestach, sa vianočné sviatky začínali vešperami alebo večernými modlitbami na Štedrý večer, v deň Margitinho listu,” hovorí Diane Wattová, profesorka angličtiny na Univerzie v Surrey.
Pôst aj štedré oslavy
V roku 1459 rodina Pastonovcov veľmi pravdepodobne navštevovala svoj farský kostol sv. Petra Hungata v Norwichi. Sviatočné obdobie trvalo do dvanástej v prvý januárový týždeň alebo niekedy až do Hromníc (rímskokatolícky sviatok Obetovania Pána) začiatkom februára.
„Advent, 40 dní pred Vianocami, bol obdobím pôstu, zdržanlivosti a pokánia. Od jesene sa však Margaret pripravovala na hostinu, ktorá bola jadrom sviatkov, a zabezpečila, aby bolo počas celého trvania k dispozícii dostatok jedla a pitia,” vysvetľuje profesorka.
Moriak ešte nebol na britskom jedálnom lístku – základom sa stal až v 20. storočí. Ale hus alebo diviačia hlava môžu byť vhodnou možnosťou tohto obdobia - alebo dokonca labuť (vieme, že Margaret chovala svoje vlastné stádo). Toto by sa podávalo spolu s množstvom iných jedál vrátane hovädzieho, bravčového, baranieho mäsa a diviny, sleďov a úhora, chleba a syra a koláčov, pudingov a koláčov.
„Jedlo by sprevádzalo pivo a víno. Časť tohto bohatstva sa rozdelila s chudobnými vo farnosti, pretože láska k blížnemu sa považovala za dôležitú kresťanskú cnosť,” pripomína Wattová.
Dekorácie aj pohreb
Domy by zdobil brečtan, cezmína a imelo, ako aj vavrín, ihličnany a vavrín. Koledovanie bolo obľúbenou činnosťou, ktorá zahŕňala tanec aj spev. Darčeky by sa vymieňali počas sviatočného obdobia, ale častejšie na Nový rok ako na Vianoce.
V roku 1459 sa však radovánky rodiny Pastonovcov utlmili a ich dom mohol zostať nevyzdobený. Bolo to preto, že len minulý mesiac zomrel Margaretin bohatý príbuzný, Sir John Fastolf. Jej manžel bol jeho hlavným dedičom a rodina bola v smútku.
„Margaret sa ocitla v tiesni. Ako skĺbiť vhodné obdobie smútku so sezónnymi slávnosťami? Vedomá si náhleho pozdvihnutia spoločenského postavenia rodiny v dôsledku smrti sira Johna, konzultovala svoje otázky so vznešenými priateľmi. Jej list manželovi, v ktorom uvádza rady, ktoré dostala, predstavuje zaujímavé čítanie.”
Margaret bola varovaná, že by sa nemalo hrať „na harfe ani na lutne, ani spievať, ani hlasno hrať“. Bola tiež poučená, aby sa vyhla „obliekaniu sa“, čo môže odkazovať na amatérske divadelné predstavenia známe ako „hry mamičiek“ alebo na predstavenia členov domácnosti. Z neskoršej rodinnej korešpondencie vieme, že rodina a ich služobníci hrali vlastné divadelné scénky s postavami ako St George, Robin Hood a šerif z Nottinghamu.
Len stolové hry
Namiesto toho Margaretine kontakty odporúčali, aby sa rodinná zábava obmedzila na stolové hry – konkrétne šach a karty. Šach má svoj pôvod v Indii a Perzii pred viac ako 1500 rokmi a v neskoršom stredoveku bol v Európe mimoriadne populárny.
Rodina pravdepodobne tiež hrala „triumf“, skorého predchodcu kartovej hry whist. Je pozoruhodné, že Margaretin odkaz na hracie karty je najskorším zaznamenaným odkazom na aktivitu v Anglicku. V zozname zakázaných, ako aj povolených činností, jej list poskytuje jedinečný pohľad na sezónne domáce rekreácie pre bohatú šľachtickú triedu v stredovekom Anglicku.
Ak sa však Margaret zaoberala tým, aby sa dodržiavala správna etiketa, jej vlastné oslavy nezatienila ani tak smrť jej príbuzného, ako neprítomnosť jej manžela, ktorý bol buď v Londýne, alebo na svojom čerstvo zdedenom zámku v Caister na pobreží Norfolku. Svoj list Johnovi Pastonovi podpisuje: „Považujem sa za polovičnú vdovu, pretože nebudeš doma.”