V chladnej februárovej noci roku 1959 sa deväť mladých lyžiarov z Ural Polytechnic Institute rozhodlo prejsť náročnú trasu smerom k hore Otorten. Bola to cesta, ktorá mala preveriť ich schopnosti a odhodlanie. Avšak to, čo našli záchranné tímy po niekoľkých týždňoch pátrania, prekonalo aj tie najdesivejšie predstavy.
Stany sa našli roztrhnuté zvnútra, akoby sa snažili uniknúť pred neznámym nebezpečenstvom. Telá, niektoré oblečené len v spodnej bielizni či v ponožkách, boli roztrúsené v mrazivom snehu a vyvolávali viac otázok než odpovedí. Niektorí mali závažné vnútorné zranenia, zatiaľ čo iní postrádali oči či jazyk a mali popáleniny na tele alebo odreté ruky či nohy. Boli to následky nehody, alebo niečo oveľa desivejšieho?
Sovietske vyšetrovanie v tom čase dospelo k záveru, že za všetko môže "neznáma sila". Tento záver vyvolal vlnu konšpiračných teórií: boli to mimozemšťania, tajné vojenské experimenty, alebo možno yetiovia? Každá z týchto teórií má svojich zástancov a svoje medzery.
Nedávne vyšetrovanie ruským generálnym prokurátorom Andrejom Kuryakovom tvrdí, že skupina bola obeťou lavíny. Tvrdí, že viditeľnosť bola veľmi nízka a hoci sa pokúšali chrániť, nemali šancu. Podľa neho bojovali hrdinsky, no zamrzli na kosť pri teplotách medzi -40 stupňov a -45 stupňov Celzia.
Túto teóriu podporili aj výskumníci Alexander Puzrin a Johan Gaume v správe z roku 2021. Napriek tomu mnohí zostávajú skeptickí a záhada ďalej fascinuje verejnosť. Na počesť zosnulých je v Jekaterinburgu postavený pomník, ktorý pripomína nevyriešenú tragédiu na Ďatlovovom priesmyku.
Nedávna simulácia priniesla pohľad na to, ako mohli telá vyzerať, keď ich našiel záchranný tím.
Incident na Ďatlovovom priesmyku zostáva mrazivým pripomenutím toho, aké nevyspytateľné a nebezpečné môžu byť prírodné sily. Je to príbeh, ktorý fascinuje, znepokojuje a núti nás premýšľať nad tým, ako málo ešte stále vieme o svete okolo nás.
