Na hodinách dejepisu nás komplikovanou históriou Spojených štátov príliš netrápili. Vieme o kolonizácii, vojne o nezávislosť a niektorých významných prezidentoch, no tam to v podstate končí. Rovnako tak vieme, že obrovská krajina susedí s Kanadou. No kedysi medzi nimi bola ešte jedna krajina. Vznikla v podstate omylom, no chvíľu hrozilo, že sa kvôli nej rozpúta vojna.
Aj keď územné delenie vo väčšine prípadov prebehlo bez problémov, objavili sa aj „anomálie“, ktoré slúžia ako zaujímavé poznámky pod čiarou k tejto konsolidácii impéria, píše portál Big Think. Jednou z nich bola aj Republic of Indian Stream - samozvaná (ale neuznaná) republika v „šedej zóne“ medzi USA a Kanadou, ktorá existovala od roku 1832 do roku 1835.
Hoci bola Republika Indiánskeho prúdu síce bola veľmi malá a riedko osídlená (mala len niečo vyše 300 obyvateľov, pýšila sa ústavou a zvolenou vládou. Ako však vôbec mohla vzniknúť?
Nejednoznačná zmluva
„Šedá oblasť“, v ktorej bola republika zriadená, vyplynula z nejednoznačnosti v Parížskej zmluve z roku 1783, ktorá stanovila hranicu medzi novo nezávislými USA a zvyškom britskej Severnej Ameriky. Definovala hranicu medzi USA a (čo sa malo stať) Kanadou na severe New Hampshire ako najseverozápadnejší výbežok rieky Connecticut.
Problémom však bolo, že existovalo hneď niekoľko možností, ktoré môžeš vidieť aj na mape nižšie. Prúdy Halls, Indian či Perry, prípadne Tretie jazero, odkiaľ pôvodne rieka pramení. Bolo logické, že obe strany si túto nejednoznačnosť vysvetlili vo svoj maximálny prospech - USA za hranicu považovali Hallov prúd, Británia sa rozhodla pre Tretie jazero.
V dôsledku nezhody tak oblasť nepatrila ani tam, ani tam. Potom však oba štáty vyslali do oblasti vyberačov daní a dlhov. A kedže dvojité účtovanie sa nikomu v oblasti nepáčilo, rozhodli sa spoločne vyhlásiť svoju nezávislosť. Ružové to však nebolo ani potom a rozhodne neplatilo, že kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Každý chcel totiž územie pre seba.
Prepadnutie sudcu
Udalosti však začali eskalovať po tom, čo britský šerif zadržal jedného z obyvateľov novej republiky kvôli nezaplatenému dlhu v železiarstve. Skupina obyvateľov to však nenechala len tak, vtrhla do Kanady a oslobodila svojho krajana z väzby.
Invázna čata pritom rozstrieľala dom sudcu, kde ho držali. Sudcu pritom dokonca postrelili a uniesli, ale iba preto, aby ho mohli ošetriť a následne ho pustili na slobodu. Táto udalosť však spôsobila medzinárodný incident, no myšlienka ísť do vojny kvôli bezvýznamnému prípadu zo železiarstva sa zdala prehnaná pre všetky strany.
Rýchlo k USA
Keď sa Briti a Američania dohodli na vyriešení tohto konkrétneho hraničného sporu, obyvatelia republiky narýchlo hlasovali za anektovanie USA. Milícia New Hampshire krátko nato obsadila oblasť. Británia sa vzdala svojich nárokov v roku 1836 a hranica bola stanovená podľa „maximalistickej“ americkej interpretácie Parížskej zmluvy.
V roku 1840 bola oblasť republiky začlenená ako obec Pittsburg, ktorá s rozlohou 750 kilometrov štvorcových jedna z najväčších v krajine. Spor bol definitívne vyriešený v roku 1842 Webster-Ashburtonskou zmluvou, ktorá riešila najmä stanovenie hranice medzi (tým, čo sa malo stať) americkým štátom Maine a kanadskou provinciou New Brunswick.