Ak by si pred storočím zavítal do amerického mesta Centralia v štáte Pensylvánia, videl by si rušné malé mestečko plné obchodov, veselých obyvateľov a čulého banského priemyslu. Ako píše portál History, uhlie z miestnych baní poháňalo nielen domovy, ale aj celé hospodárstvo, na ktorom sa podieľalo až 1 200 miestnych.
Pokiaľ by si sem zavítal dnes, nájdeš len opustené ulice. Väčšina budov je nenávratne preč a po cestách posiatych graffitmi sa valí dym. Z rušného mestečka sa rýchlo stalo mesto duchov. Príčinou je banský požiar, ktorý ešte aj dnes horí pod ulicami Centralie. Plamene neutíchajú ani viac ako 50 rokov po začiatku, čo spôsobilo devastáciu komunity a vysťahovanie obyvateľov.
Požiare uhoľných slojov (vrstiev úžitkového nerastu, pozn.) nie sú síce žiadnou novinkou, no požiar v Centralii je najhorší v celých Spojených štátov a jedným z najničivejších v histórii. A za všetko mohla bizarná chyba, pri ktorej zostáva rozum stáť.
Storočná banská tradícia
Pred peklom spusteným v roku 1962 bola Centralia viac ako storočie prosperujúcim banským mestom. Mala to šťastie, že sa tu nachádzalo bohaté úložisko antracitového uhlia, ktoré sa tu ťažilo od 50. rokov 19. storočia. Baníctvo definovalo život v Centralii, od jej drsných obyvateľov až po jej zákernejšiu stránku.
Počas 60. rokov 19. storočia bolo mesto domovom členov Molly Maguires, tajnej spoločnosti, ktorá vznikla v Írsku a spolu s írskymi prisťahovalcami sa dostala do amerických uhoľných baní. Koncom 60. rokov 19. storočia bola skupina podozrivá, že sa v Centralii dopustili prudkého násilia.
Ako poznamenáva pennsylvánsky historik Deryl B. Johnson, členovia boli zapletení do všetkého od vraždy zakladateľa mesta Alexandra Raea až po smrť prvého kňaza oblasti. Popravou niektorých z podozrivých vodcov skupín v roku 1877 sa však vlna zločinu skončila.
Rýchly spôsob, ako sa zbaviť odpadu
Závislosť Centralie od ťažby však neskončila. V roku 1890 tu žilo už viac ako 2 700 ľudí, väčšinou baníkov alebo ich rodinných príslušníkov. A aj keď krach na burze a Veľká hospodárska kríza zasadili silný úder uhoľnému priemyslu v Centralii, mesto to nezabilo. Na to bola potrebná tragédia, ktorej začiatok vlastne nikto úplne nepozná.
Najpravdepodobnejšie je, že za všetko môže skládka - opustená banská jama, ktorá bola premenená na smetisko. Centralia bola plná neregulovaných skládok a odpad bol pálčivou otázkou. Mestská rada sa preto snažila urobiť všetko preto, aby tento problém, plný nežiadúcich pachov a potkanov, vyriešila.
V máji 1962 navrhla mestská rada vyčistiť miestnu skládku včas na slávnosti pamätného dňa v Centralii. „Môže sa to zdať ako irelevantná história malého mesta, až na jednu vec,“ napísal David Dekok v knihe Fire Underground o svojej histórii požiaru: „Metódou Rady Centralie na čistenie skládky bolo zapáliť ju.“
Ani mŕtvi nemôžu odpočívať
Hoci existujú aj iné teórie o tom, ako požiar vznikol, predpokladá sa, že práve požiar skládky v Centralii vyvolal oveľa väčší banský požiar pod mestom. Netrvalo dlho a požiar sa rozšíril do uhoľného sloja pod mestom. Rozšíril sa do banských tunelov pod mestskými ulicami, takže miestne bane museli zatvoriť kvôli nebezpečnej hladine oxidu uhoľnatého.
Uskutočnili sa viaceré pokusy o vykopanie a uhasenie požiaru, ale všetky zlyhali. Dôvodom sú, ironicky, následky ťažby, ktorá definovala Centraliu po dlhé roky. V oblasti je toľko opustených banských tunelov, že jeden, mnohé alebo všetky by mohli podnecovať požiar. Ak by sa aj našli peniaze, pravdepodobne by nebolo možné zistiť, ktoré z nich rozdúchavajú požiar.
Ako roky plynuli, zem pod samotným mestom bola čoraz teplejšia a na niektorých miestach dosahovala až 420 stupňov Celzia. Dym sa valil zo závrtov a pivníc naplnených plynom. Obyvatelia začali hlásiť zdravotné problémy a domy sa začali nakláňať. „Ani mŕtvi nemôžu odpočívať v pokoji,“ napísal Greg Walter pre People v roku 1981.
Požiar môže horieť ešte storočie
„Verí sa, že hroby na dvoch mestských cintorínoch spadli do priepasti ohňa, ktorý pod nimi zúri.“ Začiatkom toho roku spadol 12-ročný chlapec do novej diery vytvorenej ohňom a len o vlások unikol smrti. Vtedy však už bolo pre Centraliu neskoro. Namiesto hasenia požiaru sa Kongres rozhodol vykúpiť obyvateľov a zaplatiť im, aby sa presťahovali.
V roku 1992 došlo k úplnému zániku mesta. Všetky budovy boli odsúdené na zánik, odstránilo sa aj PSČ. Sedem obyvateľov tu zostalo na základe súdneho príkazu, majú však zakázané predávať svoj majetok. Centralia však stále horí. A podľa štátneho oddelenia ochrany životného prostredia by oheň mohol horieť ďalšie storočie.
