Ak si niekedy premýšľal nad tým, ako by to mohlo vyzerať, keby všetky ľudské bytosti náhle zmiznú zo zemského povrchu, v nasledujúcich riadkoch pre teba máme odpoveď. Ako píše portál Science ABC, aj keď sa tento scenár zdá byť nereálny, v priebehu histórie ľudia čelili udalostiam, ktoré ohrozovali veľkú časť populácie.
Čierna smrť napríklad v 14. storočí zabila takmer 70 percent európskej populácie, pandémia chrípky na začiatku 20. storočia zase postihla 75 miliónov ľudí na celom svete. No a len nedávno sme tu mali koronavírus. Čo ak by ale ľudia zmizli náhle?
Vplyv na naše domovy
Príroda má nesmiernu moc prevziať všetko, ak nie sú nablízku ľudia, ktorí by to udržiavali. Ani tie najpevnejšie štruktúry nie sú imúnne voči živlom. Napríklad malá diera v streche stodoly môže vpustiť prvky a spôsobiť, že sa celá konštrukcia zrúti do 10 rokov.
Ak by ľudia zmizli, domy vyrobené z dreva by zničili termity a cez trhliny by prerástli popínavé rastliny, čo by spôsobilo hnilobu dreva a následné zrútenie. Betónové konštrukcie by sa vplyvom extrémnych poveternostných podmienok tiež zhoršovali, čo by viedlo k ich zrúteniu.
V chladnejších oblastiach by potrubia zamrzli a praskli, zatiaľ čo pivnice by sa naplnili zeminou a vodou. Voda by bola najväčším nepriateľom všetkých štruktúr vytvorených človekom a časom by spôsobila nevýslovné škody. Nakoniec by to vyzeralo, akoby naše domovy vôbec neexistovali.
Vplyv na zvieratá
Svetlá budúcnosť by nečakala ani na domestikované zvieratá. Kravy, ošípané či sliepky by boli ponechané napospas osudu, pričom viac ako 1,5 miliardy kráv, miliarda ošípaných a 20 miliárd sliepok by sa stalo ľahkou korisťou pre divé mäsožravce.
Dokonca aj naše milované mačky a psy by sa museli postarať sami o seba a súťažiť s pokročilými lovcami, ako sú líšky, vlky, leopardy, levy a tigre. Buď by sa prispôsobili divokejším spôsobom, alebo by sami čelili vyhynutiu.
Bez toho, aby sme produkovali odpadky, by došlo k prudkému poklesu populácie potkanov a švábov. Vši by rýchlo vyhynuli a potkany by sa stali ľahkým cieľom predátorov, čím by sa ich populácia ešte viac znížila.
Časom by sa živočíšne druhy znovu ustálili, kým by sa neobnovila rovnováha, ako to bolo pred príchodom ľudí. Oceán by mal oveľa viac rýb, takmer rovnaký ako pred tým, než ich ľudia začali loviť. Ťavy v Austrálii či levy v Spojených štátoch by sa po niekoľkých stovkách rokov stali bežným javom.
Vplyv na mestá
Ak zlyhajú čerpadlá, ktoré udržujú vodu mimo podzemných sietí, tunely metra vo veľkomestách by sa naplnili vodou do 36 hodín, čo by spôsobilo odstavenie služieb metra. To by viedlo k tomu, že potkany vylezú z úkrytov a začnú sa potulovať po okolí, korene stromov by erodovali cestné systémy a podrast by sa objavil takmer z čohokoľvek.
Zvieratá v zoologických záhradách by unikli z klietok a mestá by sa čoskoro stali lesmi. Voda by prenikla cez hlavné konštrukcie, čo by spôsobilo koróziu a zničenie hlavných oceľových konštrukcií, ako sú Empire State Building, London Bridge, Golden Gate Bridge. Dlho by neodolali ani iné pamiatky, ako Tádž Mahal, Opera v Sydney či Šikmá veža v Pise.
Bude existovať nejaké ľudské dedičstvo?
Po 15-20 000 rokoch by nebolo vidieť veľa stôp po ľuďoch alebo ľudskej činnosti. Budúci vedci však určite budú vedieť identifikovať známky našej prítomnosti, bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od chvíle, keď sme zmizli. Zaujímavosťou je, že známy pamätník štyroch prezidentov na Mount Rushmore by mal vydržať najmenej sedem miliónov rokov.
Najpravdepodobnejší scenár
Pripjať, mesto neďaleko Černobyľu na Ukrajine, bolo prevažne obývané, prosperujúce mesto. Toto miesto však bolo opustené po jadrovej katastrofe pred 38 rokmi a zostáva opustené.
Z diaľky sa zdá, že Pripjať je normálne mesto, ale budovy pomaly chátrajú. Pri pohľade zblízka je však vidieť, ako si príroda berie naspäť všetko, čo sme jej ľudskou činnosťou zobrali. A presne tak by to vyzeralo aj vo zvyšku sveta.