K príbehu Franza Wilhelma Siebera ma priviedla práca na mojej prvej knihe, keď sme pred 25 rokmi písali s mojím otcom o životoch českých cestovateľov. Ja som pripravoval tabuľku o najrôznejších cestovateľských rekordoch, čo ma priviedlo aj k pátraniu po prvom Čechovi, ktorý podnikol cestu okolo sveta, píše Jiří Martínek na iDnes.cz.
Hľadanie prvého Čecha
Definícia cesty okolo sveta je zvyčajne taká, že cestovateľ musí prekročiť všetky poludníky a súčasne je putovanie dlhé aspoň 20 tisíc (niekedy 25 tisíc) kilometrov.
Hľadanie prvého Čecha bolo komplikovanejšie, ako sa zdalo. Bol to snáď Josef Kořenský, ktorý to opísal v populárnom cestopise z konca 19. storočia? Alebo zlatokop Eduard Preiss, ktorý strávil značnú časť života v Austrálii a na cestu podľa vyššie opísanej definície potreboval jedenásť dní? Českí námorníci z rakúskej lode Novara, ktorá oboplávala svet v rokoch 1857 až 1859? V literatúre sa mi podarilo nájsť informácie o mäsiarovi Janovi Jílkovi, ktorý v rokoch 1837 – 1841 podnikol cestu okolo sveta s dlhším pobytom v Austrálii.
Neistá správa bez bližších údajov potom mierila ešte o dvadsaťročia späť – k pražskému rodákovi Franzovi Wilhelmovi Sieberovi. A ako sa ukázalo o niečo neskôr, bola to správna správa.
Minotaurov labyrint? Nie, jednoduchý lom na kameň
Kto bol Franz Wilhelm Sieber? Narodil sa 30. marca 1789 v pražskej mešťanskej nemeckej rodine a česky pravdepodobne vôbec nevedel. Vyštudoval gymnázium a potom navštevoval prednášky z architektúry, stavebného inžinierstva, matematiky, neskôr aj medicíny. Ale čoskoro ho zaujal iný odbor, biológia.
Keď mal 21 rokov, vydal sa na svoju prvú veľkú výpravu do Álp a do Talianska. Navštívil aj Benátky, Rím, Pompeje aj Neapol. Vystúpil na horu Vesuv a z ciest do Prahy posielal početné zbierky.
V sprievode záhradníka Františka Kohouta putoval v rokoch 1816 – 1818 východných Stredomorím. Skoro rok strávil na Kréte, kde okrem iného vystúpil na slávna horu Ídu a tiež rozpoznal, že miesto považované miestnymi za Minotaurov labyrint je jednoduchý lom na kameň a s antikou nemal nič spoločné. Hlavne tu zbieral rastliny.
Z Kréty pokračoval do Egypta a do Svätej zeme. Po Níle doplával až k antickým Thébam, teda k dnešnému Luxoru, a v Palestíne navštívil Jeruzalem. Späť sa vracal cez Cyprus a Taliansko, pričom svoje zážitky opísal v dvoch cestopisoch.
V Prahe vystavil múmiu a vypchatého krokodíla
Po návrate zorganizoval v pražskom hoteli U Zlatého anděla na Celetnej ulici rozsiahlu výstavu predmetov, ktoré si priniesol z ciest. Návštevníci tu mohli vidieť pravú egyptskú múmiu, vypchatého krokodíla z Nílu, palmy z Getsemanskej záhrady alebo kameň z jeruzalemskej Kalvárie.
Očakávaný finančný zisk sa ale nedostavil a Sieber si musel zarobiť aj inak, napríklad sprostredkovaním ciest pre mladých vedcov do rôznych končín sveta.
Odmietnutie rakúskej vlády, ktorej chcel predať svoje nálezy, sa ho evidentne dotklo, a tak začal písať aj politické články. Ostré protivládne názory pražského prírodovedca neunikli rakúskej polícii. Lenže než začalo vyšetrovanie, už bol Franz Wilhelm Sieber na svojej najdôležitejšej ceste. Okolo sveta.
Cestovateľa zbičovali, zbierky nahádzali do mora
V auguste 1822 nasadol v Marseille na loď Deux Nanettes, ktorá ho previezla, pravdepodobne so zastávkou v Kapsku, na ostrov Mauritius, kde sa zdržal jedenásť týždňov. Ako jeden z prvých krajanov potom dorazil do Austrálie, kde počas polročného pobytu podnikol niekoľko ciest zo Sydney do Modrých hôr.
Spiatočná cesta, na ktorú nastúpil v decembri 1823, Siebera zaviedla na palube anglickej lode Midas severovýchodným smerom do tropickej časti Tichého oceánu. Po krátkej zastávke na Galapájach loď zamierila na juhovýchod okolo Hornského mysu až k Mysu dobrej nádeje a do Kapského Mesta.
Impulzívny Sieber sa cestou dostal niekoľkokrát do ostrých sporov s posádkou. Väčšina jeho zbierok bola námorníkmi údajne vyhodená do mora či zničená. Sám cestovateľ bol niekoľkokrát zbičovaný. Po návrate na lodi Berwick, ktorá prišla do Londýna 14. septembra 1824, sa chcel dokonca súdiť s britskou admiralitou o spôsobené škody, ale na súd nakoniec nedošlo.
Aj napriek sporom s posádkou len z Austrálie vraj priviezol 120 tisíc položiek najmä v herbároch, vrátane etnografických zbierok, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v niekoľkých európskych múzeách.
Duševne chorá cestovateľ dožil v ústave
Po návrate pražský botanik býval v Drážďanoch, Lipsku, potom v Prahe, Viedni aj v Zürichu. Žiadne dielo o svojej ceste už nenapísal, naopak sa u neho postupne prejavila duševná choroba a od decembra 1830 bol umiestnený do blázinca v Prahe. Tam sa o neho staral doktor Willibald Nusshardt. Dožíval tam svoje posledné roky až do smrti, ktorá ho postihla 15. decembra 1844. Písal tu drámy, filozofické články aj politické štúdie.
