V obchodnom centre Westfield Chodov si – ako každý rok – dajú zadarmo charitatívnu večeru a medzi falošnými sobmi a umelými stromčekmi na ne možno zostane aj nejaký venovaný darček. Napriek tomu sa radujú a tešia sa.
„Pre nás je to sviatok. Že ma niekto obslúži ako v reštaurácii,“ teší sa Lenka Ulrich. Manžel ju bil a potom od nej odišiel. Mama jej zomrela. Zostala na svoje deti sama. Píše Tomáš Lánský pre idnes.cz.
„Prvý rok na Chodove to bolo divné. Pripadala som si nepatrične, že chodím medzi chudobných ľudí, seniorov a ďalších ľudí žijúcich v biede. Ale potom sme si to užili. Neboli sme sami, tak ako celý rok,“ ospravedlňuje Lenka to, že svoje deti berie na Štedrý večer do obchodného centra.
Lenkine deti - dvanásťročná Gwyneth a štrnásťročný Matej, sa miesto na Ježiška tešia na to, koho v nákupáku uvidia. „Naposledy tam bola Halina Pawlowská,“ zaspomína Gwyneth. „To bolo predvlani, vlani tam bol Patrik Hezucký,“ opraví ju brat.
Predčasný Ježiško
Napriek tomu budú tohtoročné Vianoce Ulrichovcov iné ako tie predchádzajúce. Lepšie. Potom, čo si čitatelia MF DNES prečítali predchádzajúci diel seriálu, venovali chudobnej rodine použitý stolný počítač pre Mateja. Tomu sa v škole spolužiaci vysmievali, že ho nemá, čo bolo u gymnazistu nevídané. Ďalšia čitateľka darovala poukážku do drogérie, iný čitateľ poskytol tisíckorunovú poukážku do Alzy.
„Bol to taký Ježiško v predstihu a veľmi za to ďakujem,“ hovorí Lenka.
Najväčší dar potom prišiel od jednej firmy, ktorá venuje malej Gwyneth každý mesiac päťtisíc korún na plavecké tréningy. Dievčatko totiž patrí k najtalentovanejším paraplavkyniam v Česku. Trpí spastickou diparézou, zjednodušene povedané nechodí. V tohtoročnej pohárovej sérii paraplávania pritom skončila tabuľkovo prvá, dokonca zvíťazila v novembrových medzinárodných pretekoch v chorvátskom Záhrebe, kde triumfovala aj v otvorenej kategórii Ženy open. Štartovné pretekov aj cesty na ne však patria k veľmi drahým položkám Lenkinho rozpočtu.
„V tom Záhrebe dcéra skočila do vody a praskli jej plavecké okuliare. Boli to také lacné za stovku z Decathlonu, na drahšie som nemala. Štvorstovku uplávala dcéra bez nich s očami ako orangutan. Keby sa zastavila, tak ju diskvalifikujú. Ale zvládla to, je to hrdinka,“ pohladí dcéru po vlasoch mama.
Práve dcérin handicap prehltne veľkú časť Lenkinho príjmu. Ako vedúci registra na Krajskom súde v Prahe berie vrátane alimentov 35 tisíc korún. Polovicu jej zoberie nájom. Vie, že mimo Prahy by zohnala lacnejší byt, ale musela by riešiť dochádzanie svoje a detí. Auto nemá, dcéru pritom potrebuje päťkrát týždenne sprevádzať na tréningy. Opustiť prácu by zase znamenalo si finančne pohoršiť. Dcére tiež musia variť obedy, pretože kvôli handicapu sa nedostane po schodoch do školskej jedálne. V dome ju na chrbte musí nosiť na tretie poschodie, kde má byt. A riešiť musia aj iné bizarné udalosti.
„Gwyneth má ísť s triedou na desať dní do Španielska. Skúsila by som na to našetriť, ale škola povedala, že jej musím zaplatiť asistenta, pretože asistent pedagóga s ňou nepôjde. Tak musím zaplatiť ešte tú asistenciu, čo vyjde na osem tisíc,“ hovorí Lenka. Iste, mohla by dcéru nechať doma, tak ako vždy v minulosti. Ale tieto chvíle dcéra psychicky ťažko znáša.
„Naposledy išla trieda do Anglicka, učiteľka jej kvôli handicapu stopla prihlášku. Dcéra sa z toho psychicky zložila, keď jej kamaráti domov posielali fotky a videá z Anglicka,“ spomína.
Keď sa ozve otec
Ale späť k Vianociam. Lenka vie, že aj keby deťom kúpila najlepšie darčeky, ten najväčší zariadiť nedokáže. Tým je otec, ktorý o deti stratil po rozvode záujem. Oni o neho však nie. „Predvlani sme sa na Štedrý deň stretli v obchodnom centre. Vzal si decká, že s nimi strávi nejaký čas. Tie mi po 15 minútach zavolali, nech si pre nich prídem, že otec už skončil,“ vybavuje si Lenka Ulrich.
Ešte predtým si jej exmanžel skúšal priazeň detí poistiť tým, že im na Vianoce kupoval drahé darčeky. „Dcéra dostala karavan snov s Barbie, syn drahé lego. Nič z toho by som si sama nikdy nemohla dovoliť im zaobstarať,“ hnevá sa Lenka. Taktika neprítomného otca ale fungovala len chvíľu. Keď deti zistili, že otec drahými darmi len ospravedlňuje svoju neprítomnosť, zmenili na nich pohľad.
Aj keď sa to z predchádzajúcich riadkov nemusí zdať, napriek tomu si rodina dokáže urobiť vianočné sviatky pekné. Každoročne navštevujú Pražské Jezuliatko v chráme Panny Márie Víťaznej a svätého Antonína Paduánskeho na Malej Strane v Prahe. A neskorý večer potom strávi pri televíznych rozprávkach. Zase tak veľmi sa sviatky Lenky a jej detí od ostatných nelíšia. Lenka síce vie, že žiadny darček na ňu tento rok opäť nečaká, jej deti sa jej ale snažia všetko vynahradiť.
Poukaz na pusinky
„Viem, že deti mi ťažko niečo kúpia, keď sama mám problém im dávať vreckové. Ale dcéra mi vyrába papierové poukazy na pusinky, ktoré voči nej môžem uplatniť. Toto ma vlastne dojíma viac, než keby mi kúpila nejakú vec,“ zasní sa mama.
Lúčime sa. „Krásne Vianoce. A na videnie v lepších časoch,“ hlesne Lenka, ale jej slová zmiznú v tepajúcom hluku križovatky na Smíchove. Za ňou na budove Zlatého Anjela, v posledných slnečných lúčoch končiaceho dňa zasvieti červeným písmom vyvedené verše básnika Jiřího Ortena: "Ide bez krídiel, ide bez kormidla, ide bez krokov, ide, ako by stál."
