Harvey MilkDaniel Nicoletta/Wikipedia
StoryEditor

Bol ikonou LGBTI+ komunity. Zavraždil ho politik priamo v jeho kancelárii na radnici

iDnes.cz23.11.2023., 09:00h

Vizionár a aktivista v oblasti občianskych a ľudských práv sa stal jedným z prvých gej politikov v Spojených štátoch, keď bol v roku 1977 zvolený do mestskej rady San Francisca. O necelý rok neskôr jeho kariéru aj život ukončila zákerná vražda. Tragický príbeh približuje známy hollywoodsky snímok Milk so Seanom Pennom v hlavnej úlohe.

Lajkuj Brainee.sk na

„Nie je to len moje víťazstvo, je to tiež tvoje a tvoje a tvoje,“ predniesol Harvey Milk pred nadšeným davom svojich podporovateľov potom, čo získal kreslo sanfranciského radného, a potom dodal: „Pokiaľ voľby v našom meste môže vyhrať gej, potom konečne existuje nádej, že systém raz bude fungovať pre všetky menšiny,“ píše sa na portáli iDnes.cz.

Spektrum záujmov

Harvey Milk sa narodil v máji 1930 v meste Woodmere v štáte New York. Obaja rodičia pochádzali z Litvy, otec William slúžil v americkom námorníctve. Temperamentná matka Minerva sa angažovala v hnutí za rovnoprávnosť žien. Harveyho už na strednej škole, kde patril medzi najobľúbenejších študentov a mal množstvo koníčkov od opery až po americký futbal, viac než spolužiačky priťahovali spolužiaci. 

image

Nebinárneho sudcu našli podrezaného vo vlastnom dome. Ľuďom došla trpezlivosť, státisíce vyšli do ulíc žiadať spravodlivosť

Po skončení štúdia kráčal po stopách svojho otca a narukoval k námorníctvu. Navštevoval dôstojnícku školu a následne pôsobil v San Diegu ako inštruktor potápačov. Dotiahol to na poručíka, než v roku 1955 z námorníctva odišiel potom, čo sa ho oficiálne pýtali na svoju sexuálnu orientáciu. Vrátil sa domov do New Yorku a postupne vystriedal niekoľko „civilných“ zamestnaní. Bol učiteľom, burzovným analytikom a asistentom produkcie broadwayských muzikálov vrátane megahitov Jesus Christ Superstar a Vlasy. Na prelome 60. a 70. rokov sa pravidelne zúčastňoval demonštrácií proti vojne vo Vietname a začal sa angažovať v miestnej politike. 

image

Harvey Milk

Ted Sahl, Kat Fitzgerald, Patrick Phonsakwa, Lawrence Mccrorey, Darryl Pelletier/Wikipedia

Prvá kandidatúra

Koncom roka 1972 sa Milk presťahoval do San Francisca, kde si otvoril obchod s fotoaparátmi na triede Castro Street, priamo v centre tunajšej komunity gejov. Vďaka otvorenej priateľskej povahe, zmyslu pre humor a teatrálnosti sa rýchlo stal obľúbenou osobnosťou a jeho obchod začal slúžiť ako miesto stretávania ľudí zo susedstva. Necelý rok po svojom príchode do mesta kandidoval na miesto radného. Síce nebol zvolený, ale na úplného nováčika dostal prekvapivo veľký počet hlasov a hlavne získal cenné skúsenosti. Bolo jasné, že nepovedal svoje posledné slovo a v budúcnosti ešte dá vedieť. Krátko potom spoločne s niekoľkými ďalšími podnikateľmi zo susedstva založil Castro Village Association (CVA) – prvú americkú asociáciu združujúcu prevažne LGBT podniky. Bol jednomyseľne zvolený za predsedu a CVA poslúžila ako vzor pre podobné organizácie v USA. 

Do tretice

V roku 1975 kandidoval znovu a tentokrát prehral len tesne. V tej dobe už bol známy po celom meste ako neoficiálny hovorca tunajšej stále rastúcej komunity gejov. Jeho dobrý známy a politický spojenec, starosta George Moscone, vymenoval Milka do jednej menej významnej pozície na radnici, aby sa tam „poobzeral“. V novembri 1977 na tretí pokus vo voľbách s prehľadom zvíťazil a 9. januára 1978 bol slávnostne uvedený do funkcie radného mesta San Francisca. Bolo to veľmi dôležité – prakticky aj symbolicky – víťazstvo pre LGBT komunitu a zároveň Milkov osobný triumf. Informácie o jeho zvolení dominovali titulným stránkam všetkých amerických aj niektorých medzinárodných médií. 

Vyhrážky smrti

Milk pri svojom inauguračnom prejave sľúbil, že bude slúžiť širokému okruhu voličov, nielen LGBT ľuďom. To skutočne splnil a rýchlo sa stal veľmi obľúbeným. Jeho ambiciózny reformný program zahŕňal návrh dôležitého antidiskriminačného zákona, ktorý mal zaistiť ochranu práv gejov aj všetkých ďalších menšín, ďalej zriaďovanie denných centier pre pracujúce matky, premenu vojenských objektov v meste na nízko nákladové bývanie a reformu daňového zákona. 

Castro Street a jej okolie bolo pre gejov bezpečným prístavom, ale inde zostávali stále terčom nenávisti. To platilo pre LGBT ľudí všeobecne a pre Milka konkrétne. Denne dostával anonymné vyhrážky smrti. Dobre vedel, že časť jeho politickej agendy je nebezpečná a môže byť dôvodom pre atentát. Preto mal pripravený závet, ktorý bol zároveň akýmsi manifestom a mal byť v prípade jeho násilnej smrti zverejnený. 

image

Harvey Milk

Daniel Nicoletta/Wikipedia

Odlišné názory

Jedným z ďalších radných, ktorí tiež zvíťazili vo voľbách v novembri 1977, bol istý Daniel White. Konzervatívec, silno veriaci katolík, bývalý policajt a dobrovoľný hasič, skratka pravý opak slobodomyseľného Milka. Spočiatku spolu vychádzali dobre. White dokonca kolegu pozval na krst svojho novorodeného dieťaťa. Ale čoskoro sa ukázalo, že majú diametrálne odlišné politické názory. A k Whiteovej veľkej nespokojnosti sa vo väčšine záležitostí mestská rada priklonila k stanovisku, ktoré zastával Milk. V novembri 1978 v návale frustrácie White poslal starostovi list, v ktorom oznámil svoju rezignáciu. O niekoľko dní si to rozmyslel a chcel rezignáciu vziať späť. Ale starosta ho odmietol. White strávil víkend so svojou rodinou a v pondelok ráno vyrazil na radnicu. V taške si niesol revolver a dve sady nábojov. 

Vražda na druhú

Namiesto toho, aby vošiel hlavným vchodom, kde bol inštalovaný detektor kovov, White obišiel budovu a zozadu vliezol dnu otvorenými oknom. Potom sa vydal priamo do kancelárie starostu Mosconeho. Znovu požiadal, aby mohol vziať rezignáciu späť a vrátiť sa do rady. Starosta znovu odmietol a povedal mu, že už za neho vybral nástupcu. Na to White vytiahol revolver a štyrikrát na starostu vystrelil. Dvakrát do tela a dvakrát do hlavy. 

Potom rýchlo znovu nabil zbraň a rozbehol sa do Milkovej kancelárie. Tam svojho teraz už bývalého kolegu obvinil, že zosnoval dohodu o jeho nástupcovi, ktorý navyše zastával liberálne názory, a zastrelil Milka piatimi ranami. Potom pokojne odišiel z radnice a zavolal svojej žene, aby sa s ním stretla v katedrále sv. Márie. Tam sa pomodlili a spoločne sa vydali na najbližšiu policajnú stanicu. Veliteľovi White odovzdal zbraň a nechal sa zatknúť. 

„Len“ zabitie

Vrah dvoch mužov, ktorý sa k svojmu činu priznal, bol nakoniec zbavený obvinenia z vraždy. Namiesto toho sa spovedal len zo zabitia. Vďačil za to hviezdnemu tímu svojich právnikov, ktorí súd presvedčili, že Whiteov duševný stav v osudný deň bol ovplyvnený depresiou. Preto údajne nebol schopný svoje konanie dopredu premyslieť, a preto nie je právne vinný za vraždu prvého stupňa. 

image

Harvey Milk

Moni3/Wikipedia

Dňa 21. mája 1979 – deň pred Milkovými neodžitými 49. narodeninami – ho porota odsúdila na sedem rokov väzenia. To vyvolalo veľké pouličné nepokoje. Nahnevaní ľudia vtrhli na radnicu, ktorú zdemolovali a zapálili celú radu policajných áut. Policajti sa potom pomstili na Castro Street, kde pre zmenu oni demolovali podniky gejov a bili každého, kto im prišiel do cesty. Mesto utrpelo veľké materiálne škody. White bol predčasne prepustený na slobodu po piatich rokoch za mrežami. O dva roky neskôr spáchal samovraždu. 

Nezomierajúci hrdina

Život Harveyho Milka sa stal námetom rady kníh, filmov, a dokonca aj opery. Patrí medzi nich životopisný román Starosta z Castro Street (1982) od Randyho Shiltse, Oscarom ocenený dokument Doba Harveyho Milka režiséra Roberta Epsteine (1984) a predovšetkým v úvode spomenutý Milk z roku 2008 v réžii Gusa Van Santa. Posledný menovaný snímok získal dokonca osem nominácií na Oscara a zvíťazil v dvoch kategóriách: najlepší scenár (Dustin Lance Black) a najlepší herec v hlavnej úlohe – Sean Penn. 

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 20:54