„Som typ človeka, ktorý si na výlet vždy berie fotoaparát, ale nikdy nič neodfotí,“ hovorila o sebe Virginia Schauová. V jeden májový deň v roku 1953 si mohla gratulovať, že si svoj lacný prístroj Kodak Brownie pribalila na cestu, píše sa na portáli iDnes.
Druhýkrát sa vydala
Mala 39 rokov a začínala druhú, šťastnejšiu kapitolu svojho života. Jej prvý muž zahynul v bojoch s Japoncami na Filipínach. Virginia si štyri roky po vojne vzala veterána Waltera Schaua a spoločne sa presťahovali na sever Kalifornie. On pracoval ako účtovník v ropnej spoločnosti Standard Oil, ona bola ženou v domácnosti.
V ten osudový deň sa rozhodli, že si spoločne s jej rodičmi vyrazia na ryby k rieke Sacramento. Cesta ich viedla po medzištátnej diaľnici Interstate 5 cez Pit River Bridge, kilometer dlhý moc cez vodnú nádrž Shasta Lake. Keď sa k nemu blížili, všimli si, že kamión s ovocím a zeleninou, ktorý išiel pred nimi, sa na ceste správa viac než zvláštne.
Duchaprítomní manželia
Vo chvíli, keď jeho vodič vošiel na most, stratil nad riadením kontrolu a nákladné auto prerazilo zábradlie. Zatiaľ čo kabína visela dole asi 12 metrov nad vodnou hladinou, zadná časť sa zasekla na moste. Vodič aj jeho pomocník boli v kabíne, ktorá pomaly začínala padať.
Walter Schau v tej chvíli vyskočil z auta, zastavil dopravu, zohnal kus lana a spolu s ostatnými motoristami sa ponáhľal nešťastníkom na pomoc. Zatiaľ čo ho ostatní držali za nohy, spustil im lano. Najskôr vytiahol pomocníka, potom sa do horiacej kabíny sám spustil a zachránil aj vodiča, ktorý bol napoly v bezvedomí. Vo chvíli, keď boli všetci v bezpečí na moste, horiaca kabína sa zrútila do rieky.
Rovnakú duchaprítomnosť ako jej manžel prejavila aj Virginia Schauová. Rýchlo vytiahla z auta fotoaparát, ktorý jej pred časom darovala jej sestra. Boli v ňom posledné dve políčka filmu, ten bol navyše už rok po záruke. Vybehla na kopec vpravo od cesty, odkiaľ mala výhľad na drámu ako na dlani, a exponovala posledné dve políčka filmu.
O niečo neskôr ju jej otec upozornil na fotografickú súťaž, ktorú usporadúval miestny denník Sacramento Bee. Schauová sa prihlásila a vyhrala – okrem pochvaly za najlepší snímok týždňa dostala aj desať dolárov. Ale tým jej fotografická sláva ešte len začala.
Fotografia zožala úspech
Fotografiu muža visiaceho na lane vysoko nad vodami nádrže si všimli fotoeditori agentúry AP a poslali ju do sveta. Presne o rok po nehode za ňu Schauová dostala Pulitzerovu cenu. A k tomu tisíc dolárov, z ktorých uhradila účet z pôrodnice po narodení svojho prvého syna.
Gazdinka z Kalifornie sa tak stala prvou ocenenou ženou v histórii najprestížnejšej novinárskej ceny na svete. Nie ale prvým amatérskym fotografom, tým sa o osem rokov skôr stal študent Arnold Hardy, ktorý v Atlante vyfotil ohnivú skazu hotela Winecoff.
Pri jednom z najhorších požiarov v dejinách USA v decembri 1946 zahynulo 119 ľudí. Hardy vtedy cestou z tanečnej zábavy započul hasičské sirény. Zavolal na stanicu, predstavil sa ako novinár a opýtal sa, kde horí. Keď dorazil na miesto, videl zúfalých hostí skákajúcich z 15-poschodového hotela.
Majiteľ sa síce v reklamnej tlači chválil, že jeho zariadenie je kompletne ohňuvzdorné, nemalo ale žiadne únikové východy. Hasičské rebríky dosiahli len do ôsmeho poschodia a záchranné siete sa pod ťarchou ľudí skákajúcich z vyšších poschodí trhali.
Nešťastie zásadne prispelo k reforme stavebných predpisov v Spojených štátoch. Arnold Hardy na mieste zachytil celú sériu fotografií, tri z nich druhý deň predal za tristo dolárov agentúre AP. Šťastie v nešťastí malo aj letiace dievča na fotografii, za ktorú získal Pulitzera – zlámala si snáď všetky kosti v tele, ale prežila.
