Úplne bežný scenár, keď si pár hľadá nové bývanie. V prípade, že si dom chcú prenajať muž so ženou im v tom nič nebráni. V Japonsku si chceli prenajať dom dve ženy, ktoré tvoria pár. Dom sa nachádza v Tokiu, a vyjadrenie realitných agentov ich zaskočilo.
Nechceli im prenajať dom
Realitní agenti im totiž povedali, že dom, ktorý sa im páči, je „pre páry“. Keď im dve ženy povedali, že tvoria pár, prišla odpoveď: „Toto je dom pre pár muža a ženy.“ Informácie priniesol portál BBC.
Obidve ženy majú 30 rokov. Pár tvoria už sedem rokov a okrem toho sú aj matkami dieťaťa. O dieťa sa starajú vzorne, vymieňajú si povinnosti pri kŕmení a výmene plienok, a striedajú sa pri ňom tak, aby sa jedna z nich mohla vyspať. Aj napriek tomu ale v očiach zákona v Japonsku netvoria legitímny pár. A aj keď ich blízke okolie podporuje, svoj vzťah držia pred mnohými ľuďmi v tajnosti. To je dôvod, prečo v článku nebudú uvedené ich pravé mená. Tvrdia, že sú opatrné najmä kvôli ich synovi, pretože v spoločnosti stále pretrvávajú predsudky voči párom rovnakého pohlavia.
„Nie sme uznávaní ako trojčlenná rodina,“ hovorí Aki. Japonsko je jedinou zo siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), ktorá plne nerešpektuje a neuznáva páry rovnakého pohlavia. Taktiež im neposkytuje právnu ochranu, preto LGBTI+ komunita sa v Japonsku cíti zraniteľná a takmer neviditeľná.
Samozrejme, v japonskej spoločnosti stále viac narastá tlak na legalizáciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Dokonca niekoľko okresných súdov rozhodlo, že ich zákaz je protiústavný. Nátlak tiež spôsobil, že niektoré obce zaviedli osvedčenie o partnerstve, to ale nie je právne záväzné. Síce sa v krajine vytvoril vládny post, ktorý sa venuje právam LGBTI+ komunite a vznikol aj nový zákon, ktorý je zameraný na diskrimináciu sexuálnych menšín, uzatváranie manželstiev je stále mimo.
Spoločnosť je ale stále sklamaná, pretože zákon, ktorý sa stretol s veľkým odporom konzervatívnych zákonodarcov, sa zastavil na míle ďaleko od uznania manželstiev.
Nahnevali sa aj aktivisti
Postoj vlády a spoločnosti voči LGBTI+ komunite rozzúril aktivistov. Formulácia zákona hovorí, že ak by sa niečo podobné prijalo, mohlo by to byť hrozbou pre pokoj ostatných. „Existuje už veľa politikov, ktorí chcú tento zákon využiť ako odstrašujúci príklad na obmedzenie vzdelávania a aktivít na školách a vo firmách – takže sa týchto zámerov dosť obávam,“ hovorí Akira Nishiyama, zástupkyňa generálneho tajomníka Japonskej aliancie pre LGBTI+ legislatívu.
Problémy s rodičovstvom
Páry rovnakého pohlavia, ako sú aj Aki a Hikari, tvrdia, že nedostatočné právne uznanie nie je ani zďaleka len abstraktnou obavou. Sťažuje im to život každý jeden deň. Jedna vec, na ktorú si zvykajú len veľmi ťažko, sú rodičovské práva. Tie sa vzťahujú len na Aki, ktorá dieťa porodila. „Keď som rodila, napísala som závet, v ktorom som svoju partnerku určila ako zákonného zástupcu nášho syna pre prípad, že by som počas pôrodu zomrela. A ani to jej nezaručilo opatrovníctvo,“ hovorí Aki.
Ich práva sú obmedzené v rôznych smeroch. Aj pri hospitalizácii. Pri nej druhý nemá zákonné právo vyplniť papiere alebo podpísať súhlas v mene svojho partnera. A ak jeden z páru zomrie, ten druhý nemá právo na dedičstvo. Majú síce možnosť požiadať o osobitné povolenia, ale rozhodnutie aj tak závisí od zváženia úradníkov.
Práve rodičovstvo bolo pre nich signálom, aby sa priznali svojim blízkym a rodičom. Chceli, aby ich syn dokázal vysvetliť vzťah jeho matiek, keď vyrastie. Aj napriek tomu, že vedeli, že v Japonsku sa zosobášiť nemôžu, vyplnili žiadosť. Ich žiadosť bola v Japonsku odmietnutá, čo sa dalo čakať. Napokon sa zobrali v Kanade, kde Hikari chodila na univerzitu.
„Chceli sme ukázať, že existujeme,“ hovorí. V Japonsku sa mnohí členovia LGBTI+ komunity cítia neviditeľní a nepochopení. „Vyrastala som v malom konzervatívnom meste. Od mladosti som vedela, že som lesba a silno som cítila, že to musím napraviť. Žila som v utajení. Vzdala som sa veľa vecí. Už to nechcem robiť,“ vysvetľuje Aki.
Podľa Nishiyamy stále existuje priestor na pokrok, no bohužiaľ sú pri moci práve tí, ktorí sa mu bránia. „Konzervatívni politici, ktorí chcú chrániť myšlienku tradičnej rodiny alebo patriarchátu,“ hovorí.
Príbehy ďalších
„Už takmer desať rokov aktívne pracujem na ochrane LGBTI+ ľudí. Preto som naozaj frustrovaná, pretože cítim, že musím naozaj bojovať a tvrdo pracovať každý deň. Mohla by som žiť v krajinách, kde sú práva LGBTI+ ľudí chránené zákonom, ale zatiaľ som si túto cestu nevybrala, pretože chcem zmeniť japonskú spoločnosť a chcem chrániť svoje vlastné práva,“ dodáva.
Je síce odhodlaná bojovať, no zároveň je unavená z toho malého pokroku. Aki a Hiraki boli nadšené, keď dostali osvedčenie o partnerstve, hoci im neposkytuje žiadnu právnu ochranu. Považujú ho totiž za symbol svojho zväzku. „Skutočné puto je nad rámec právneho manželstva. Ak ho nájdete, menej záleží na tom, ako ho spoločnosť označí,“ povedal 40-ročný Keitaro, ktorý je tiež členom LGBTI+ komunity.
Hideki, partner Keitara, sa rodine stále nepriznal, pretože žije v konzervatívnej dedine. Nechcel totiž šokovať svoju 90-ročnú matku. „Myslím si, že diskriminácia v Japonsku je stále veľmi silná, rovnako ako prostredie, ktoré ma obklopujú,“ vyjadril sa.
„Prial by som si, aby viac ľudí nemuselo žiť dvojitý život,“ hovorí Keitaro. „Našim želaním je, aby sa v spoločnosti žilo ľahšie deťom rodičov rovnakého pohlavia. Chceme, aby boli LGBTI+ ľudia chránení, teraz aj v budúcnosti. Nie je správne, aby sme sa stále skrývali,“ uzatvára.
