„Je najokázalejším, najbrilantnejším a najkontroverznejším talentom, aký tento šport za niekoľko rokov videl,“ píšu o nej napríklad noviny Süddeutsche Zeitung, uvádza sa na portáli iDnes.
Ona sama trochu pateticky hovorí: „Zažila som, že svet bol mojím priateľom. Potom sa obrátil proti mne. Nakoniec som vždy zostala len sama sebou. A s Bohom. Zastupujem všetkých ľudí, ktorí o sebe túto pravdu tiež zistili.“
Obviňuje televíznu spoločnosť ESPN, že sa priživila na jej nešťastí a urobila z nej charitatívny prípad, keď sa jej v predminulom roku rúcal život. Sťažuje sa, že prední atléti sú nedocenení, zatiaľ čo „generácia Carla Lewisa dostávala tučné šeky, ešte než sa dotkla dráhy.“ Oslavuje, že Caster Semenyaová vyhrala na súde pre ľudské práva a odsudzuje testosterónové pravidlo, ktoré Juhoafričanku vyradilo zo súťaží.
Richardsonová veľmi dbá na to, aby na seba neustále upútavala pozornosť. Na tlačovej konferencii v Budapešti si dva drobné vrkoče prehodí cez tvár, potom cez mikinu a pozoruje, čo na to kameramani. Tiež poučuje novinárov. Napríklad, keď sa jej reportér AP pýta zdanlivo nevinnú otázku - čo zmenila od minuloročnej nevydarenej sezóny.
„Nepáči sa mi, že mi to obdobie pripomínate,“ schladí ho pohľadom. „Vidíte? Sedím tu ako majsterka sveta, čo je dôkazom, že som dokázala so všetkými ťažkosťami pracovať, a to bez ohľadu na svojich nepriateľov. Aj tí, ktorí ma neznášajú, ma motivujú.“
Pokúsila si vziať si život
Počas tohtoročných amerických majstrovstvách v Eugene prišla na finále v oranžovej parochni, pred štartom si ju stiahla, odhodila a namiesto nej si natiahla čelenku. „Naposledy, keď som na tunajšom štadióne pretekala, som mala oranžové vlasy,“ vysvetľovala. „Chcela som vám týmto gestom ukázať, že som stále to dievča aké som bola vtedy, ale som lepšia, silnejšia a múdrejšia.“
V rozbehu v Budapešti na posledných metroch – už s istotou postupu – spomalila a gestom ruky pred cieľom naznačovala, ako si utiera pot z čela. V treťom semifinále v pondelok dobehla až tretia. Do boja o medaily prešla len časom.
Než sa dostala do finálových blokov, odstránila si z prstov päťcentimetrové umelé nechty. „Také mám už od strednej školy. Aj tými sa vyjadrujem. Aj moje nechty ukazujú, že som iná,“ hovorí o tejto súčasti svojho imidžu, ktorú tentokrát obetovala.
Kouč Denis Mitchell sa k Richardsonovej po skončení semifinále dostal len na desať minút. Počas tejto doby s ňou stihol prebrať, prečo mala druhú najpomalšiu štartovú reakciu zo všetkých. Načo ju poslal na finále s otázkou: „Kto je najrýchlejší?“
„Ale neodpovedaj mi,“ hneď dodal. „Ukáž mi to.“ Vo finále zrýchlila štartovú reakciu z 0,222 na 0,156 sekundy. „V deviatej dráhe som sa ocitla vo vlastnom svete,“ opisovala, ako bežala ďaleko od jamajských favoritiek Jacksonovej a Fraserovej-Pryceovej, a nenechávala sa nimi znervózniť.
Už v priebehu sezóny tvrdila: „Nie som späť. Som lepšia než predtým.“ Triumfovala v čase 10,65. Stala sa prvou ženou v histórii olympiád a svetových šampionátov, ktorá získala zlato na stovke aj napriek tomu, že sa predtým vo svojom semifinále neumiestnila medzi najlepšími dvoma. „Nikdy v seba neprestávajte veriť,“ kričala do mikrofónu.
Jej doterajší život je námetom na román. V detstve ju opustila matka, vyrastala u babičky. Na strednej škole sa údajne pokúsila vziať si život. Psychické problémy neskôr kompenzovala bezbrehým atletickým sebavedomím.
V roku 2019 vytvorila svetový juniorský rekord 10,75. V sezóne 2021 sa zlepšila na 10,72. Vyhrala americkú olympijskú kvalifikáciu na hry v Tokyu, lenže vzápätí ju kvôli pozitívnemu testu na marihuanu vyradili z tímu. „Vzala som si ju, aby som sa vyrovnala so smrťou svojej biologickej matky,“ prehlasovala. Štart v Tokyu jej bol odopretý.
Minulý rok neprešla v národnej kvalifikácii pre majstrovstvá sveta v Eugene ani cez rozbehy. „Bola som vtedy zranená, ale nechcela som o tom hovoriť,“ povedala s polročným odstupom. V ťažkej dobe sa navyše rozišla s priateľkou, jamajskou šprintérkou Brownovou, ktorá ich vzťah označila ako toxický.
Tento rok už išla Richardsonová na štart v Budapešti ako majiteľka druhého času v sezóne. „Pred rokom sme boli svetelné roky ďaleko od boja o svetové medaily,“ hovorí jej agent, bývalý svetový rekordman na 110 metrov prekážok Renaldo Nehemiah. „Ale Sha’Carri sa pustila do práce. Premenila sa a uprednostnila veci, ktoré môže ovládať. Urobila z atletiky opäť lásku svojho života.“
Som Ša-Ke-Ri!
Má státisíce priaznivcov, ktorí ju obdivujú a prepáčili by jej takmer čokoľvek. Druhá skupina, naopak, poukazuje na jej obrovské ego a často nevhodné správanie. Keď predminulý rok prišla ako vychádzajúca hviezda na ostravskú Zlatú tretru, jeden z reportérov jej chcel položiť otázku. „Shakari, prosím, môžete povedať...“ začal.
„Volám sa Sha’Carri,“ skočila mu s afektom v hlase do reči a zdôraznila výslovnosť: Ša-Ke-Ri. Dve minúty potom sa s iným novinárom scéna zopakovala. Richardsonová hovorila: „Moje meno je unikátne. Mám ho po prababičke. Stále ľudí musím opravovať.“ Čo urobila aj na pondelkovej tlačovej konferencii medailistiek stovky. „Som v tomto smere vážne háklivá,“ opäť dodávala.
V januári sa neblaho preslávila incidentom na palube lietadla. Stevard ju pred štartom požiadal, aby ukončila telefónny hovor a prepla mobil do letového režimu, čo údajne urobila. Následne mu vytkla, že sa jej nepáči tón, akým s ňou hovorí, a začala si ho natáčať. Keď jej urážky pokračovali, kapitán ju za potlesku mnohých cestujúcich požiadal, aby lietadlo opustila.
„Netušíte, kto ja som,“ rozčúlila sa pri odchode. „Som superhviezda, čo máte za problém? Môžem lietať súkromným tryskáčom, blbci.“
Kontroverzné je aj jej spojenie s trénerom Mitchellom, ktorý obdržal v roku 1998 dvojročný dištanc za pozitívny test na testosterón. Márne sa vtedy obhajoval, že jeho hladina sa navýšila, pretože pred testom vypil päť pív a mal najmenej štyrikrát sex so svojou ženou, pretože „mala narodeniny a zaslúžila si maškrtu.“
Richardsonová s obľubou retweetuje príspevky, ako boli v minulosti Afroameričania utláčaní a lynčovaní. V rozhovore pre americké médiá v roku 2020 predniesla: „To, že som v Amerike čierna, je pre mňa prekliatie, ale tiež požehnanie. Pretože aj keď sme my, čierni, tu boli po stáročia utláčaní, dokázali sme to prekonať.“
Na sociálnych sieťach sa pred pondelkovou polnocou rozoberalo, že v mix zóne za cieľom stovky hovorila len s černošským reportérom spoločnosti NBC a následne tých bielych odmietala so slovami: „Nie, ďakujem.“
Často zvestovala: „Zakaždým, keď vstúpim na dráhu, bude sa vytvárať história.“ Môžeme si o jej vystupovaní a aférach myslieť čokoľvek, ale tieto slová prinajmenšom počas dusného pondelkového večera v Budapešti naplnila.
